ZÁKON č. 69/2018 Z.z.

Tento zákon upravuje

1. organizáciu, pôsobnosť a povinnosti orgánov verejnej moci v oblasti kybernetickej bezpečnosti,

2. národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti,

3. jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti,

4. organizáciu a pôsobnosť jednotiek pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov (ďalej len „jednotka CSIRT“) a ich akreditáciu,

5. postavenie a povinnosti prevádzkovateľa základnej služby a poskytovateľa digitálnej služby,

6. bezpečnostné opatrenia,

7. systém zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti,

8. kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona a audit.

   
   

   § 2

   Pôsobnosť zákona

   
   

   1. Tento zákon ustanovuje minimálne požiadavky na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti.

      
      

   2. Tento zákon sa nevzťahuje na

1. požiadavky na zabezpečenie sietí a informačných systémov podľa všeobecného predpisu o ochrane utajovaných skutočností,

2. osobitné ustanovenia o úlohách a oprávneniach orgánu štátu pri ochrane kybernetického priestoru podľa osobitného predpisu,1)

3. ustanovenia osobitných predpisov o vyšetrovaní, odhaľovaní a stíhaní trestných činov,2)

4. požiadavky týkajúce sa bezpečnosti sietí, infraštruktúr a informačných systémov a oznamovania kybernetických bezpečnostných incidentov v sektore bankovníctva, financií alebo finančného systému podľa osobitných predpisov,3) vrátane štandardov a zásad vydaných alebo prijatých Európskou centrálnou bankou, Európskym systémom centrálnych bánk,

   Eurosystémom alebo európskymi orgánmi dohľadu,4) ak ich účinok je aspoň rovnocenný s účinkom povinností podľa tohto zákona, vrátane rozhodnutí, štandardov a zásad vydaných alebo prijatých Národnou bankou Slovenska, ak ich cieľom je dosiahnuť rovnocennú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti sietí, infraštruktúr a informačných systémov ako podľa tohto zákona, a ani na platobné systémy a na systémy zúčtovania a vyrovnania cenných papierov a ich infraštruktúry dohliadané alebo prevádzkované Európskou centrálnou bankou alebo Eurosystémom podľa osobitných predpisov,5)

5. požiadavky na zabezpečenie sietí a informačných systémov v sektore podľa osobitného predpisu,6) ak ich cieľom je dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov ako podľa tohto zákona,

6. osobitné predpisy.7)

§ 3

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

1. sieťou a informačným systémom elektronická komunikačná sieť, informačný systém, každé zariadenie a komunikačný systém alebo údaje, ktoré sú v nich vytvárané, ukladané, spracúvané, získavané alebo prenášané prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete alebo informačného systému, na účely prevádzkovania, používania, ochrany a udržiavania týchto sietí a systémov,

2. kybernetickým priestorom globálny dynamický otvorený systém sietí a informačných systémov, ktorý tvoria aktivované prvky kybernetického priestoru, osoby vykonávajúce aktivity v tomto systéme a vzťahy a interakcie medzi nimi,

3. kontinuitou strategická a taktická schopnosť organizácie plánovať a reagovať na udalosti a incidenty s cieľom pokračovať vo výkone činností na prijateľnej, vopred stanovenej úrovni,

4. dôvernosťou záruka, že údaj alebo informácia nie je prezradená neoprávneným subjektom alebo procesom,

5. dostupnosťou záruka, že údaj alebo informácia je pre používateľa, informačný systém, sieť alebo zariadenie prístupné vo chvíli, keď je údaj a informácia potrebná a požadovaná,

6. integritou záruka, že bezchybnosť, úplnosť alebo správnosť informácie neboli narušené,

7. kybernetickou bezpečnosťou stav, v ktorom sú siete a informačné systémy schopné odolávať na určitom stupni spoľahlivosti akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí a informačných systémov,

8. rizikom miera kybernetického ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami,

9. hrozbou každá primerane rozpoznateľná okolnosť alebo udalosť proti sieťam a informačným systémom, ktorá môže mať nepriaznivý vplyv na kybernetickú bezpečnosť,

10. kybernetickým bezpečnostným incidentom akákoľvek udalosť, ktorá má z dôvodu narušenia bezpečnosti siete a informačného systému, alebo porušenia bezpečnostnej politiky alebo záväznej metodiky negatívny vplyv na kybernetickú bezpečnosť alebo ktorej následkom je

    1. strata dôvernosti údajov, zničenie údajov alebo narušenie integrity systému,

    2. obmedzenie alebo odmietnutie dostupnosti základnej služby alebo digitálnej služby,

    3. vysoká pravdepodobnosť kompromitácie činností základnej služby alebo digitálnej služby alebo

    4. ohrozenie bezpečnosti informácií,

11. základnou službou služba, ktorá je zaradená v zozname základných služieb a

    1. závisí od sietí a informačných systémov a je činnosťou aspoň v jednom sektore alebo podsektore podľa prílohy č. 1,

    2. je informačným systémom verejnej správy,8) alebo

    3. je prvkom kritickej infraštruktúry,9)

12. prevádzkovateľom základnej služby orgán verejnej moci alebo osoba, ktorá prevádzkuje aspoň jednu službu podľa písmena k),

13. digitálnou službou služba, ktorej druh je uvedený prílohe č. 2,

14. poskytovateľom digitálnej služby právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá poskytuje digitálnu službu a zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur,

15. riešením kybernetického bezpečnostného incidentu všetky postupy súvisiace s oznamovaním, odhaľovaním, analýzou a reakciou na kybernetický bezpečnostný incident a s obmedzením jeho následkov.

§ 4

Pôsobnosť orgánov verejnej moci

Pôsobnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonáva

1. Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „úrad“),

2. úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo (ďalej len „ústredný orgán“),

3. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,10) ktoré nie sú ústredným orgánom, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a iné štátne orgány v rozsahu svojej pôsobnosti (ďalej len „iný orgán štátnej správy“).

   
   

   § 5

   Úrad

   
   

   1. Úrad v oblasti kybernetickej bezpečnosti

      1. riadi a koordinuje výkon štátnej správy,

      2. určuje štandardy, operačné postupy, vydáva metodiku a politiku správania sa v kybernetickom priestore,

      3. určuje zásady predchádzania kybernetickým bezpečnostným incidentom a zásady ich riešenia,

      4. vypracúva národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a ročnú správu o stave kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike v spolupráci s príslušnými štátnymi orgánmi,

      5. je národným kontaktným miestom pre kybernetickú bezpečnosť pre zahraničie a zabezpečuje spoluprácu s jednotnými kontaktnými miestami členských štátov Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy,

      6. plní notifikačné a nahlasovacie povinnosti voči príslušným orgánom Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy a podieľa sa a podporuje vytváranie partnerstiev na národnej a medzinárodnej úrovni v oblasti kybernetickej bezpečnosti,

      7. zabezpečuje členstvo Slovenskej republiky v skupine pre spoluprácu a v sieti jednotiek CSIRT,

      8. v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky rozvíja medzinárodnú spoluprácu a sleduje vplyvy aktivít v oblasti kybernetickej bezpečnosti na zahraničnopolitické záujmy Slovenskej republiky a partnerov v rámci Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy,

      9. spolupracuje s ústrednými orgánmi, inými orgánmi štátnej správy a jednotkami CSIRT, prevádzkovateľmi základných služieb a poskytovateľmi digitálnych služieb pri plnení úloh podľa tohto zákona,

      10. spravuje a prevádzkuje jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti,

      11. na základe oznámenia ústredného orgánu, prevádzkovateľa základnej služby, poskytovateľa digitálnej služby alebo z vlastnej iniciatívy určuje

          1. základnú službu a zaraďuje ju do zoznamu základných služieb,

          2. digitálnu službu a zaraďuje ju do zoznamu digitálnych služieb,

          3. poskytovateľa digitálnej služby a zaraďuje ho do registra poskytovateľov digitálnych služieb,

          4. prevádzkovateľa základnej služby a zaraďuje ho do registra prevádzkovateľov základných služieb,

      12. vedie a spravuje

          1. zoznam základných služieb,

          2. register prevádzkovateľov základných služieb,

          3. zoznam digitálnych služieb,

          4. register poskytovateľov digitálnych služieb,

          5. zoznam akreditovaných jednotiek CSIRT,

      13. systematicky získava, sústreďuje, analyzuje a vyhodnocuje informácie o stave kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike,

      14. akredituje jednotky CSIRT okrem Národnej jednotky CSIRT a vládnej jednotky CSIRT a zaraďuje ich do zoznamu akreditovaných jednotiek CSIRT,

      15. plní úlohy príslušného orgánu pre digitálne služby,

      16. zabezpečuje a zodpovedá za koordinované riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov na národnej úrovni,

      17. rieši kybernetické bezpečnostné incidenty, vyhlasuje výstrahu a varovania pred závažným kybernetickým bezpečnostným incidentom, ukladá povinnosť vykonať reaktívne opatrenie a schvaľuje ochranné opatrenie,

      18. zasiela včasné varovania,

      19. prijíma vnútroštátne hlásenia o kybernetických bezpečnostných incidentoch,

      20. prijíma hlásenia o kybernetických bezpečnostných incidentoch zo zahraničia a zabezpečuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a orgánmi iných štátov pri riešení kybernetických bezpečnostných incidentov s cezhraničným charakterom,

      21. vykonáva kontrolu, vydáva rozhodnutia o uložení opatrení na nápravu a ukladá pokutu za priestupok alebo iný správny delikt,

      22. vykonáva audit alebo požiada orgán posudzovania zhody o vykonanie auditu u prevádzkovateľa

          základnej služby,

      23. vydáva znalostné štandardy a v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vykonáva a zabezpečuje budovanie bezpečnostného povedomia,

      24. koordinuje výskum a vývoj.

      
      

   2. Na účely zabezpečenia plnenia úloh podľa tohto zákona môže úrad na účel zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti uzatvoriť písomnú dohodu o spolupráci a o výmene informácií a podkladov s orgánmi verejnej moci alebo s inou právnickou osobou.10a) Pri poskytnutí informácií je prijímajúci subjekt povinný zabezpečiť najmenej rovnakú úroveň dôvernosti ako subjekt, ktorý informácie poskytol.

      
      

   3. Na účely zabezpečenia plnenia úloh podľa tohto zákona môže úrad uzatvoriť písomnú dohodu o spolupráci s fyzickou osobou. Dohoda o spolupráci musí obsahovať konkrétnu formu a podmienky spolupráce a fyzická osoba musí byť oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia, ak to plnenie úloh vyžaduje.

§ 6

Národná jednotka CSIRT

1. Úrad má postavenie národnej jednotky CSIRT s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku, ktorá musí spĺňať podmienky akreditácie podľa § 14 a plniť úlohy jednotky CSIRT podľa § 15 pre všetky sektory a podsektory uvedené v prílohe č. 1 a digitálne služby okrem tých sektorov a podsektorov, pre ktoré plní úlohy jednotky CSIRT ústredný orgán. Národná jednotka CSIRT je zaradená v zozname akreditovaných jednotiek CSIRT.

   
   

2. Národná jednotka CSIRT plní úlohu ústredného orgánu v rozsahu podľa § 9 ods. 1 písm. a), ak ústredný orgán túto úlohu nezabezpečí spôsobom podľa § 9 ods. 2.

   
   

3. Na činnosti národnej jednotky CSIRT sa vyslaním svojich zástupcov a ďalšími formami spolupráce môže podieľať aj iný orgán štátnej správy v rozsahu a spôsobom ustanovenými na základe uzatvorených zmlúv o spolupráci.

   
   

4. Plnenie úloh úradu podľa odsekov 1 a 2 nezbavuje prevádzkovateľa základnej služby ani ústredný orgán zodpovednosti za plnenie povinností podľa tohto zákona a ani za plnenie povinností vo vzťahu k sieťam a informačným systémom podľa osobitných predpisov.

§ 7

Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti

1. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti je východiskový strategický dokument, ktorý komplexne určuje strategický prístup Slovenskej republiky k zabezpečeniu kybernetickej bezpečnosti. Súčasťou národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti je akčný plán ako konkrétny plán čiastkových úloh a zdrojov.

   
   

2. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti obsahuje najmä

   1. ciele, priority a rámec riadenia na dosiahnutie týchto cieľov a priorít vrátane úloh a zodpovedností orgánov verejnej moci a ďalších relevantných subjektov,

   2. identifikáciu opatrení týkajúcich sa pripravenosti, reakcie a obnovy vrátane spolupráce medzi verejným sektorom a súkromným sektorom,

   3. popis bezpečnostného prostredia,

   4. definíciu bezpečnostných hrozieb,

   5. identifikáciu potrebných zdrojov,

   6. určenie vzdelávacích programov, programov na budovanie bezpečnostného povedomia, zvyšovanie informovanosti a odbornej prípravy,

   7. určenie plánov výskumu a vývoja,

   8. plán posudzovania rizika na účely identifikácie rizík,

   9. zoznam subjektov zapojených do vykonávania národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti,

   10. určenie hlavných zahraničnopolitických partnerov.

   
   

3. Ústredný orgán a iný orgán štátnej správy spolupracujú s úradom na vypracovaní národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti a na tento účel sú povinné poskytnúť mu informácie v potrebnom rozsahu.

   
   

4. Národnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

§ 8

Jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti

1. Jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti je informačný systém, ktorého správcom a prevádzkovateľom je úrad a ktorý slúži na efektívne riadenie, koordináciu, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a jednotiek CSIRT. Jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti je určený aj na spracovanie a vyhodnocovanie údajov a informácií o stave kybernetickej bezpečnosti a slúži pri krízovom plánovaní v čase mieru, riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu,11) ako aj na potrebné činnosti v čase vojny alebo vojnového stavu.

   
   

2. Jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti obsahuje komunikačný systém pre hlásenie a riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov a centrálny systém včasného varovania. Jednotný informačný systém pozostáva z verejnej časti a neverejnej časti a prístup k nemu je bezodplatný. Verejná časť jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti obsahuje

   1. register ústredných orgánov,

   2. zoznam základných služieb,

   3. register prevádzkovateľov základných služieb,

   4. zoznam digitálnych služieb,

   5. register poskytovateľov digitálnych služieb,

   6. register kybernetických bezpečnostných incidentov,

   7. zoznam akreditovaných jednotiek CSIRT,

   8. metodiky, usmernenia, štandardy, politiky a oznamy,

   9. informácie a údaje potrebné na používanie jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti,

   10. výstrahy a varovania a ďalšie informácie slúžiace na minimalizovanie, odvrátenie alebo nápravu následkov kybernetického bezpečnostného incidentu.

   
   

3. Komunikačný systém pre hlásenie a riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov je komunikačný systém, ktorý zaisťuje systematické získavanie, sústreďovanie, analyzovanie a vyhodnocovanie informácií o kybernetických bezpečnostných incidentoch.

   
   

4. Centrálny systém včasného varovania je informačný systém, ktorý zaisťuje včasnú výmenu informácií o hrozbách, kybernetických bezpečnostných incidentoch a rizikách s nimi spojených

   medzi úradom a subjektmi podľa odseku 5.

   
   

5. K neverejnej časti jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti má priamy prístup v elektronickej forme v reálnom čase, v rozsahu určenom úradom alebo osobitným predpisom12) a na základe vecnej pôsobnosti

   1. ústredný orgán,

   2. jednotka CSIRT zaradená v zozname akreditovaných jednotiek CSIRT,

   3. prevádzkovateľ základnej služby a poskytovateľ digitálnej služby,

   4. Národná banka Slovenska,

   5. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,

   6. iný orgán verejnej moci rozhodnutím úradu.

   
   

6. Ten, kto je povinný podľa tohto zákona poskytovať informácie, údaje a hlásenia prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti, je povinný ich poskytovať bezodplatne a bezodkladne po tom, ako sa dozvie o skutočnosti zakladajúcej túto povinnosť. Informácie, údaje a hlásenia sa poskytujú spôsobom určeným funkcionalitou jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.

§ 9

Ústredný orgán

1. Ústredný orgán v rozsahu svojej pôsobnosti pre sektor alebo podsektor podľa prílohy č. 1, zodpovedá za zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti tým, že

   1. plní úlohy jednotky CSIRT spôsobom podľa odseku 2,

   2. poskytuje úradu požadovanú súčinnosť a informácie získané z vlastnej činnosti dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti; informácie sa poskytujú len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy podľa osobitného predpisu13) alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osôb konajúcich v jej prospech alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce,

   3. spolupracuje s ostatnými ústrednými orgánmi a prevádzkovateľmi základných služieb vo svojej pôsobnosti pri plnení úloh podľa tohto zákona,

   4. buduje bezpečnostné povedomie, koordinovanú spoluprácu na všetkých stupňoch riadenia kybernetickej bezpečnosti a aplikuje bezpečnostné opatrenia a politiku správania sa v kybernetickom priestore,

   5. v spolupráci s úradom určuje špecifické sektorové identifikačné kritériá podľa § 18 ods. 3,

   6. identifikuje základnú službu a prevádzkovateľa základnej služby a ich aktuálny zoznam predkladá úradu na účely zaradenia do zoznamu základných služieb a registra prevádzkovateľov základných služieb,

   7. spolupracuje so zahraničnou inštitúciou obdobného zamerania.

   
   

2. Ústredný orgán na účely plnenia úloh podľa odseku 1 písm. a) v rozsahu svojej pôsobnosti pre sektor alebo podsektor podľa prílohy č. 1 zriaďuje a prevádzkuje akreditovanú jednotku CSIRT alebo na tento účel využíva akreditovanú jednotku CSIRT, ktorú zriaďuje a prevádzkuje iný ústredný orgán, ak sa tak dohodnú. Využívanie akreditovanej jednotky CSIRT, ktorú zriaďuje a prevádzkuje iný ústredný orgán, sa vykonáva na základe zmluvy.

   
   

3. Zmluva podľa odseku 2 musí obsahovať obdobie, počas ktorého sa akreditovaná jednotka CSIRT využíva, zoznam osôb v pôsobnosti ústredného orgánu, ktoré budú zodpovedné za poskytovanie údajov a informácií a ich rozsah, povinnosti o hlásení zmien ovplyvňujúcich riadne

fungovanie akreditovanej jednotky CSIRT a vyčíslenie prevádzkových nákladov, ktoré je ústredný orgán povinný uhradiť.

§ 10

Úlohy iného orgánu štátnej správy

1. Na účely zaistenia kontinuity a riadenia rizík súvisiacich so zabezpečením sietí a informačných systémov, ktoré nie sú základnou službou a procesu riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov, iný orgán štátnej správy a ústredný orgán v rozsahu svojej pôsobnosti zodpovedá za zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti tým, že prijíma a dodržiava vhodné a primerané bezpečnostné opatrenia podľa § 20.

   
   

2. Iný orgán štátnej správy ďalej poskytuje úradu požadovanú súčinnosť a informácie získané z vlastnej činnosti dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti; informácie sa poskytujú len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy podľa osobitného predpisu19) alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osôb konajúcich v jej prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce.

§ 11

Vládna jednotka CSIRT

Zriaďuje sa vládna jednotka CSIRT v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu pre podsektor informačné systémy verejnej správy. Vládna jednotka CSIRT musí spĺňať podmienky akreditácie podľa § 14 a plniť úlohy podľa § 15. Vládna jednotka CSIRT sa zaraďuje do zoznamu akreditovaných jednotiek CSIRT.

§ 12

Mlčanlivosť a ochrana osobných údajov

1. Kto plní alebo plnil úlohy na základe tohto zákona alebo v súvislosti s ním, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona dozvedel a ktoré nie sú verejne známe. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení dohody o spolupráci podľa § 5 ods. 3, pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu vrátane služobného pomeru.14) Ustanoveniami o povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti alebo zachovania tajomstva podľa osobitných predpisov.15)

   
   

2. O zbavení povinnosti mlčanlivosti osoby podľa odseku 1 rozhodne v pôsobnosti

   1. úradu riaditeľ úradu,

   2. iného subjektu štatutárny orgán.

   
   

3. Na účely konania pred orgánom verejnej moci, na účely trestného konania, oznamovania skutočnosti nasvedčujúcej tomu, že bol spáchaný trestný čin, alebo oznamovania kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti16) sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 nevzťahuje na prevádzkovateľa základnej služby a poskytovateľa digitálnej služby a jeho zamestnancov.

   
   

4. Oznamovanie kybernetických bezpečnostných incidentov v rozsahu podľa tohto zákona, informovanie o hlásenom kybernetickom bezpečnostnom incidente, úkony súvisiace s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov, vyhlásenie výstrahy a varovania spôsobom podľa tohto zákona nie je porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.15)

   
   

5. Za škodu spôsobenú prevádzkovateľom základnej služby, poskytovateľom digitálnej služby, ich zamestnancom alebo osobe oznamujúcej kybernetický bezpečnostný incident, ktorá vznikla

   oznámením podľa odseku 4, zodpovedá úrad.

   
   

6. Na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu v rozsahu potrebnom na jeho identifikáciu a zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti úrad v záujme národnej bezpečnosti spracováva v jednotnom informačnom systéme kybernetickej bezpečnosti na čas nevyhnutne potrebný osobné údaje spôsobom podľa osobitného predpisu.17)

   
   

7. Úrad zabezpečí nepretržitú ochranu osobných údajov a informácií spracúvaných podľa tohto zákona pred nezákonným vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným zničením, odcudzením a stratou spôsobom podľa osobitného predpisu.18)

   
   

8. Informácie a osobné údaje získané na základe tohto zákona alebo v súvislosti s ním môže úrad použiť len na plnenie úloh podľa tohto zákona.

§ 13

Akreditácia jednotky CSIRT

1. Zhodu jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT posudzuje úrad na základe žiadosti.

   
   

2. Žiadosť podľa odseku 1 predkladá úradu v elektronickej podobe ústredný orgán, ktorý má plniť úlohy jednotky CSIRT; k žiadosti prikladá dokumentáciu preukazujúcu splnenie podmienok akreditácie jednotky CSIRT.

   
   

3. Konanie podľa odseku 1 sa začína dňom doručenia žiadosti úradu podľa odseku 2. Ak žiadosť nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa na jej doplnenie v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Ak žiadateľ žiadosť v stanovenej lehote nedoplní požadovaným spôsobom, úrad na žiadosť ďalej neprihliada.

   
   

4. Úrad o akreditácii rozhodne do 90 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti, a ak posúdi splnenie zhody jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT, vydá rozhodnutie o akreditácii. Rozhodnutie o akreditácii sa vydáva na dobu určitú, najviac na päť rokov.

   
   

5. Úrad môže na základe žiadosti opakovane predĺžiť platné rozhodnutie o akreditácii, ak nenastala zmena podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o akreditácii vydané. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety sa predkladá úradu najmenej šesť mesiacov pred uplynutím doby platnosti rozhodnutia o akreditácii, ktoré sa má predĺžiť. Na konanie a na podanie žiadosti sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4. Ak úrad predĺženie akreditácie uzná, vydá o tom rozhodnutie podľa odseku 4 s doložkou „predĺženie“.

   
   

6. Úrad na základe žiadosti ústredného orgánu, ktorý má plniť úlohy jednotky CSIRT, uzná aj akreditáciu jednotky CSIRT, ktorá bola akreditovaná podľa predpisov iného štátu alebo medzinárodnej organizácie, ak je preukázateľne zabezpečené splnenie podmienok akreditácie jednotky CSIRT; podmienka podľa § 14 písm. a) sa nepreukazuje. Na konanie a na podanie žiadosti sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4. Úrad o akreditácii vydá rozhodnutie podľa odseku 4 s doložkou „uznanie“ najviac na dobu platnosti, na ktorú bola jednotka CSIRT akreditovaná podľa predpisov iného štátu alebo medzinárodnej organizácie.

   
   

7. Úrad jednotku CSIRT akreditovanú spôsobom podľa tohto zákona zaradí do zoznamu akreditovaných jednotiek CSIRT.

§ 14

Podmienky akreditácie jednotky CSIRT

Žiadateľ o akreditáciu jednotky CSIRT podľa § 13 dokumentáciou preukazuje, že jednotka CSIRT

1. má požadované technické, technologické a personálne vybavenie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá úrad,

2. má vytvorené podmienky umožňujúce chránený prenos a spracovanie údajov spôsobom podľa osobitného predpisu,19)

3. chráni informácie a údaje, ktoré v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona získava a spracováva ich tak, aby nebola narušená ich dostupnosť, dôvernosť, autentickosť a integrita,20)

4. má umiestnenú dokumentáciu, informačné systémy a ostatné informačno-komunikačné technológie v zabezpečenom priestore tak, aby nebola narušená ich dôvernosť, autentickosť a integrita.20)

   
   

   § 15

   Úlohy jednotky CSIRT

   
   

   1. Ten, kto plní úlohy jednotky CSIRT v rozsahu svojej pôsobnosti určenej podľa prílohy č. 1, zodpovedá za riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov a vykonáva preventívne služby a reaktívne služby.

      
      

   2. Preventívne služby sa zameriavajú na prevenciu kybernetických bezpečnostných incidentov

      1. vytváraním bezpečnostného povedomia,

      2. výcvikom,

      3. spoluprácou s ostatnými jednotkami CSIRT,

      4. monitorovaním a evidenciou kybernetických bezpečnostných incidentov,

      5. pripojením na jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti,

      6. poskytovaním informácií a údajov do jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti,

      7. prijímaním a zasielaním včasného varovania pred kybernetickými bezpečnostnými incidentmi prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.

      
      

   3. Reaktívne služby sa zameriavajú na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov a sú nimi najmä

      1. výstraha a varovanie,

      2. detekcia kybernetických bezpečnostných incidentov,

      3. analýza kybernetických bezpečnostných incidentov,

      4. odozva, ohraničenie, riešenie a náprava následkov kybernetických bezpečnostných incidentov,

      5. asistencia pri riešení kybernetického bezpečnostného incidentu na mieste,

      6. reakcia na kybernetický bezpečnostný incident,

      7. podpora reakcií na kybernetické bezpečnostné incidenty,

      8. koordinácia reakcií na kybernetické bezpečnostné incidenty,

      9. návrh opatrení na zabránenie ďalšiemu pokračovaniu, šíreniu a opakovanému výskytu kybernetických bezpečnostných incidentov.

      
      

   4. Reaktívne služby vykonáva jednotka CSIRT za účasti prevádzkovateľa základnej služby alebo poskytovateľa digitálnej služby.

§ 16

Povinnosti toho, kto plní úlohy jednotky CSIRT

1. Ten, kto plní úlohy jednotky CSIRT,

   1. musí zabezpečiť, aby jednotka CSIRT v jeho pôsobnosti, ktorá je zaradená v zozname akreditovaných jednotiek CSIRT, nepretržite počas celej doby svojej prevádzky spĺňala podmienky akreditácie jednotky CSIRT podľa § 14 a zároveň plnila všetky úlohy podľa § 15,

   2. oznamuje úradu všetky zmeny, ktoré majú vplyv na akreditáciu jednotky CSIRT bezodkladne po tom, ako nastali,

   3. si vyžiada vyjadrenie Národnej banky Slovenska alebo Európskej centrálnej banky k postupu ústredného orgánu pri plnení úloh podľa tohto zákona, ak prevádzkovateľom základnej služby je dohliadaný subjekt finančného trhu,21) nad ktorým vykonáva dohľad Národná banka Slovenska podľa osobitných predpisov22) alebo nad ktorým vykonáva dohľad Európska centrálna banka podľa osobitného predpisu.22a)

   
   

2. Ak akreditovaná jednotka CSIRT prestane spĺňať podmienky podľa § 14 alebo ak neplní úlohy podľa § 15, ten, kto plní úlohy jednotky CSIRT, to bezodkladne oznámi úradu; úrad na základe oznámenia podľa predchádzajúcej vety zruší rozhodnutie o akreditácii a jednotku CSIRT vyradí zo zoznamu akreditovaných jednotiek CSIRT.

   
   

3. Úrad môže na základe vlastného zistenia oboznámiť toho, kto plní úlohy jednotky CSIRT o nedostatkoch v plnení podmienok podľa § 14 alebo úloh podľa § 15 s uvedením lehoty na ich odstránenie. Ak nedostatky podľa prechádzajúcej vety na základe oznámenia úradu neodstráni v určenej lehote, úrad zruší rozhodnutie o akreditácii a jednotku CSIRT vyradí zo zoznamu akreditovaných jednotiek CSIRT.

§ 17

Základná služba, prevádzkovateľ základnej služby a zaradenie do zoznamu základných služieb

1. Ak prevádzkovateľ služby v sektore podľa prílohy č. 1 zistí, že došlo k prekročeniu identifikačných kritérií prevádzkovanej služby podľa § 18, je povinný to oznámiť úradu do 30 dní odo dňa, keď prekročenie zistil.

   
   

2. Úrad zaradí základnú službu podľa § 3 písm. k) prvého bodu do zoznamu základných služieb a jej prevádzkovateľa do registra prevádzkovateľov základných služieb

   1. na základe oznámenia prevádzkovateľom tejto služby podľa odseku 1,

   2. na základe podnetu ústredného orgánu, ak došlo k prekročeniu identifikačných kritérií prevádzkovanej služby podľa § 18,

   3. z vlastnej iniciatívy, ak sa úrad dozvedel o prekročení identifikačných kritérií prevádzkovanej služby podľa § 18 a nedošlo k postupu podľa písmena a) alebo písmena b).

   
   

3. Úrad v spolupráci s príslušným ústredným orgánom zaradí základnú službu podľa § 3 písm.

   k) druhého bodu do zoznamu základných služieb a jej prevádzkovateľa do registra prevádzkovateľov základných služieb.

   
   

4. Úrad zaradí základnú službu podľa § 3 písm. k) tretieho bodu do zoznamu základných služieb a jej prevádzkovateľa do registra prevádzkovateľov základných služieb zo zákona.

   
   

5. Oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať

   1. názov a sídlo,

   2. kontaktné údaje,

   3. zoznam služieb, ktorých sa prekročenie identifikačných kritérií týka,

   4. informáciu o možnom alebo existujúcom cezhraničnom presahu služby,

   5. percentuálny podiel služby na trhu,

   6. geografické rozšírenie služby,

   7. informáciu o alternatívnych možnostiach zachovania kontinuity služby v prípade kybernetického bezpečnostného incidentu.

   
   

6. Zaradenie služby do zoznamu základných služieb a jej prevádzkovateľa do registra prevádzkovateľov základných služieb oznámi úrad prevádzkovateľovi tejto služby prostredníctvom informačného systému kybernetickej bezpečnosti.

§ 18

Identifikačné kritériá prevádzkovanej služby

1. Identifikačné kritériá prevádzkovanej služby sú dopadové kritériá a špecifické sektorové kritériá.

   
   

2. Dopadové kritériá sú určené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad, a zohľadňujú najmä

   1. počet používateľov využívajúcich základnú službu,

   2. závislosť ostatných sektorov podľa prílohy č. 1 od základnej služby,

   3. vplyv, ktorý by mohli mať kybernetické bezpečnostné incidenty z hľadiska rozsahu a trvania na hospodárske a spoločenské činnosti a záujmy štátu alebo na bezpečnosť štátu,

   4. trhový podiel prevádzkovateľa služby,

   5. geografické rozšírenie z hľadiska oblasti, ktorú by kybernetický bezpečnostný incident mohol postihnúť,

   6. význam prevádzkovateľa základnej služby z hľadiska zachovania kontinuity poskytovania služby.

   
   

3. Špecifické sektorové kritériá zohľadňujú kritériá určené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad.

   
   

4. Ak prevádzkovateľ služby podľa prílohy č. 1 zistí, že došlo k prekročeniu špecifických sektorových kritérií, oznámi to úradu do 30 dní odo dňa, keď prekročenie zistil v rozsahu podľa

§ 17 ods. 5 aj v prípade, ak neprekročí dopadové kritériá.

§ 19

Povinnosti prevádzkovateľa základnej služby

1. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia o zaradení do registra prevádzkovateľov základných služieb prijať a dodržiavať všeobecné bezpečnostné opatrenia najmenej v rozsahu bezpečnostných opatrení podľa § 20 a sektorové bezpečnostné opatrenia, ak sú prijaté.

   
   

2. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný pri uzatvorení zmluvy s dodávateľom na výkon činností, ktoré priamo súvisia s prevádzkou sietí a informačných systémov pre prevádzkovateľa základnej služby (ďalej len „tretia strana“) uzatvoriť zmluvu o zabezpečení plnenia bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností podľa tohto zákona počas celej doby platnosti zmluvy.

3. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný dňom zaradenia do registra prevádzkovateľov základných služieb o tejto skutočnosti informovať podnik na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo sietí podľa osobitného predpisu,23) ku ktorému je sieť alebo informačný systém základnej služby pripojená. Na základe informovania podľa predchádzajúcej vety uzatvára prevádzkovateľ základnej služby s podnikom zmluvu podľa odseku 2.

   
   

4. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný informovať v nevyhnutnom rozsahu tretiu stranu o hlásenom kybernetickom bezpečnostnom incidente za predpokladu, že by sa plnenie zmluvy podľa odseku 2 stalo nemožným, ak úrad nerozhodne inak. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť tým nie je dotknutá.

   
   

5. Ak prevádzkovateľ základnej služby túto službu poskytuje aj v inom členskom štáte Európskej únie, úrad v súčinnosti s príslušným orgánom tohto členského štátu rozhodne o tom, podľa kritérií ktorého členského štátu bude prevádzkovateľ základnej služby identifikovaný tak, aby bol jednoznačne identifikovaný ako prevádzkovateľ základnej služby aspoň v jednom z týchto členských štátov.

   
   

6. Prevádzkovateľ základnej služby je ďalej povinný

   1. riešiť kybernetický bezpečnostný incident,

   2. bezodkladne hlásiť závažný kybernetický bezpečnostný incident,

   3. spolupracovať s úradom a ústredným orgánom pri riešení hláseného kybernetického bezpečnostného incidentu a na tento účel im poskytnúť potrebnú súčinnosť, ako aj informácie získané z vlastnej činnosti dôležité pre riešenie kybernetického bezpečnostného incidentu,

   4. v čase kybernetického bezpečnostného incidentu zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok tak, aby mohol byť použitý v trestnom konaní,

   5. oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin, ktorého sa kybernetický bezpečnostný incident týka, ak sa o ňom hodnoverným spôsobom dozvie.

   
   

7. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný hlásiť zmeny v údajoch podľa § 17 ods. 5 do 30 dní odo dňa ich vzniku prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.

   
   

8. Prevádzkovateľ základnej služby nezodpovedá za škodu, ktorá vznikne inému subjektu obmedzením kontinuity základnej služby pri riešení kybernetického bezpečnostného incidentu spôsobom a postupom podľa § 27. Za škodu spôsobenú obmedzením kontinuity základnej služby kybernetickým bezpečnostným incidentom plnením povinnosti spôsobom podľa predchádzajúcej vety zodpovedá úrad.

§ 20

Bezpečnostné opatrenia

1. Bezpečnostnými opatreniami na účely tohto zákona sú úlohy, procesy, role a technológie v organizačnej, personálnej a technickej oblasti, ktorých cieľom je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti počas životného cyklu sietí a informačných systémov. Bezpečnostné opatrenia realizované v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov a v súlade s bezpečnostnými štandardami v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa prijímajú s cieľom predchádzať kybernetickým bezpečnostným incidentom a minimalizovať vplyv kybernetických bezpečnostných incidentov na kontinuitu prevádzkovania služby. Bezpečnostné opatrenia sú všeobecné, realizované v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov a v súlade s bezpečnostnými štandardami v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre všetky

   siete a informačné systémy a sektorové, ktoré sa realizujú na základe špecifík kategorizácie sietí a informačných systémov ústredného orgánu v rozsahu svojej pôsobnosti podľa prílohy č. 1 a v súlade s bezpečnostnými štandardami v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

   
   

2. Klasifikácia informácií a kategorizácia sietí a informačných systémov podľa odseku 1 sa vykonáva na základe významnosti, funkcie a účelu informácií a informačných systémov s ohľadom na dôvernosť, integritu, dostupnosť, kvalitu služby a kontrolnú činnosť.

   
   

3. Bezpečnostné opatrenia sa prijímajú najmä pre oblasť

   1. organizácie informačnej bezpečnosti,

   2. riadenia aktív, hrozieb a rizík,

   3. personálnej bezpečnosti,

   4. riadenia dodávateľských služieb, akvizície, vývoja a údržby informačných systémov,

   5. technických zraniteľností systémov a zariadení,

   6. riadenia bezpečnosti sietí a informačných systémov,

   7. riadenia prevádzky,

   8. riadenia prístupov,

   9. kryptografických opatrení,

   10. riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov,

   11. monitorovania, testovania bezpečnosti a bezpečnostných auditov,

   12. fyzickej bezpečnosti a bezpečnosti prostredia,

   13. riadenia kontinuity procesov.

   
   

4. Bezpečnostné opatrenia musia zahŕňať najmenej

   1. detekciu kybernetických bezpečnostných incidentov,

   2. evidenciu kybernetických bezpečnostných incidentov,

   3. postupy riešenia a riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov,

   4. určenie kontaktnej osoby pre prijímanie a evidenciu hlásení,

   5. pripojenie do komunikačného systému pre hlásenie a riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov a centrálneho systému včasného varovania.

   
   

5. Bezpečnostné opatrenia sa prijímajú a realizujú na základe schválenej bezpečnostnej dokumentácie, ktorá musí byť aktuálna a musí zodpovedať reálnemu stavu.

§ 21

Digitálna služba a poskytovateľ digitálnej služby

1. Poskytovateľ digitálnej služby je povinný do 30 dní odo dňa začatia poskytovania digitálnej služby oznámiť úradu

   1. názov a sídlo,

   2. kontaktné údaje,

   3. poskytovanú službu,

   4. názov, sídlo a kontaktné údaje zástupcu podľa § 23.

   
   

2. Na základe oznámenia podľa odseku 1 úrad zaradí službu do zoznamu digitálnych služieb a jej poskytovateľa do registra poskytovateľov digitálnych služieb.

3. Úrad zaradí službu do zoznamu digitálnych služieb a jej poskytovateľa do registra poskytovateľov digitálnych služieb aj na základe vlastného zistenia.

   
   

4. Zaradenie služby do zoznamu digitálnych služieb a jej poskytovateľa do registra poskytovateľov digitálnych služieb oznámi úrad poskytovateľovi tejto služby.

   
   

5. Poskytovateľ digitálnej služby je povinný hlásiť zmeny v údajoch podľa odseku 1 do 30 dní odo dňa ich vzniku.

§ 22

Povinnosti poskytovateľa digitálnej služby

1. Poskytovateľ digitálnej služby je povinný do šiestich mesiacov odo dňa oznámenia o zaradení do registra poskytovateľov digitálnych služieb prijať a dodržiavať vhodné a primerané bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu24) na účely riadenia rizík súvisiacich s ohrozením kontinuity digitálnej služby a procesu riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov. Na tento účel je poskytovateľ digitálnej služby povinný vyčleniť dostatočné personálne, materiálno-technické, časové a finančné zdroje s cieľom zabezpečenia kontinuity digitálnej služby.

   
   

2. Poskytovateľ digitálnej služby na účely splnenia povinnosti podľa odseku 1 posudzuje najmä

   1. bezpečnosť sietí a informačného systému a jeho schopnosť predchádzať a riešiť kybernetický bezpečnostný incident,

   2. spôsob zachovania kontinuity digitálnej služby v prípade kybernetického bezpečnostného incidentu,

   3. súlad sietí a informačného systému s bezpečnostnými štandardmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

   
   

3. Poskytovateľ digitálnej služby je povinný

   1. hlásiť každý kybernetický bezpečnostný incident, ak disponuje informáciami, na základe ktorých je spôsobilý identifikovať, či má tento kybernetický bezpečnostný incident podstatný vplyv podľa osobitného predpisu,24) a to bezodkladne po jeho zistení,

   2. riešiť hlásený kybernetický bezpečnostný incident,

   3. spolupracovať s úradom pri riešení hláseného kybernetického bezpečnostného incidentu.

   
   

4. Ak poskytovateľ digitálnej služby využíva na poskytovanie svojej digitálnej služby prevádzkovateľa základnej služby, je povinný uzatvoriť s prevádzkovateľom základnej služby zmluvu o zabezpečení plnenia bezpečnostných opatrení a notifikačných povinností podľa tohto zákona počas celej doby, keď poskytovateľ digitálnej služby využíva na poskytovanie svojej digitálnej služby prevádzkovateľa základnej služby.

   
   

5. O hlásenom kybernetickom bezpečnostnom incidente v nevyhnutnom rozsahu informuje poskytovateľ digitálnej služby tretiu stranu, ak by sa plnenie zmluvy stalo nemožným, ak úrad nerozhodne inak. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť tým nie je dotknutá.

§ 23

Zástupca poskytovateľa digitálnej služby

1. Zástupcom poskytovateľa digitálnej služby je právnická osoba, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá má miesto podnikania v Slovenskej republike, ak odsek 2 neustanovuje inak, a ktorá je poskytovateľom digitálnej služby písomne poverená konať v jeho mene a na jeho zodpovednosť vo vzťahu k povinnostiam podľa tohto zákona.

2. Ak poskytovateľ digitálnej služby, ktorý poskytuje digitálnu službu v Slovenskej republike, nemá sídlo v Európskej únii a neustanovil si svojho zástupcu v inom členskom štáte Európskej únie, je povinný si ustanoviť svojho zástupcu v Slovenskej republike.

   
   

3. Ak má poskytovateľ digitálnej služby sídlo v Slovenskej republike alebo tu má ustanoveného zástupcu, ale jeho siete a informačné systémy sa nachádzajú v inom členskom štáte Európskej únie, úrad pri výkone štátnej správy spolupracuje s príslušným orgánom členského štátu Európskej únie.

§ 24

Hlásenie kybernetických bezpečnostných incidentov prevádzkovateľom základnej služby

1. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný hlásiť každý závažný kybernetický bezpečnostný incident, ktorý identifikuje na základe presiahnutia kritérií pre jednotlivé kategórie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov.

   
   

2. Závažný kybernetický bezpečnostný incident sa člení na kategóriu prvého (I) stupňa, druhého

   (II) stupňa a tretieho (III) stupňa v závislosti od

   1. počtu používateľov základnej služby alebo digitálnej služby zasiahnutých kybernetickým bezpečnostným incidentom,

   2. dĺžky trvania kybernetického bezpečnostného incidentu,

   3. geografického rozšírenia kybernetického bezpečnostného incidentu,

   4. stupňa narušenia fungovania základnej služby alebo digitálnej služby,

   5. rozsahu vplyvu kybernetického bezpečnostného incidentu na hospodárske alebo spoločenské činnosti štátu.

   
   

3. Ak prevádzkovateľ základnej služby využíva na poskytovanie základnej služby poskytovateľa digitálnej služby, je poskytovateľ digitálnej služby povinný hlásiť každý závažný kybernetický bezpečnostný incident, ktorý postihol poskytovateľa digitálnej služby.

   
   

4. Hlásenie kybernetických bezpečnostných incidentov sa vykonáva prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.

   
   

5. Ak do okamihu hlásenia kybernetického bezpečnostného incidentu nepominuli jeho účinky, prevádzkovateľ základnej služby je povinný odoslať neúplné hlásenie kybernetického bezpečnostného incidentu, v ktorom vyznačí identifikátor neukončeného hlásenia, a bezodkladne po obnove riadnej prevádzky siete a informačného systému toto hlásenie doplní.

   
   

6. Na účely hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov a zaistenia funkcionality jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti môže úrad namiesto postupu uvedeného v § 8 ods. 6 uzatvoriť písomnú zmluvu o spôsobe a forme hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov s prevádzkovateľom základnej služby.

§ 25

Hlásenie kybernetických bezpečnostných incidentov poskytovateľom digitálnej služby

1. Poskytovateľ digitálnej služby je povinný hlásiť kybernetický bezpečnostný incident podľa

   § 22 ods. 3 písm. a) spôsobom podľa § 24 ods. 4.

   
   

2. Ak do okamihu hlásenia kybernetického bezpečnostného incidentu nepominuli jeho účinky, poskytovateľ digitálnej služby je povinný odoslať neúplné hlásenie kybernetického bezpečnostného incidentu, v ktorom vyznačí identifikátor neukončeného hlásenia, a bezodkladne po obnove riadnej

   prevádzky siete a informačného systému toto hlásenie doplní.

   
   

3. Na účely hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov a zaistenia funkcionality jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti môže úrad namiesto postupu uvedeného v § 8 ods. 6 uzatvoriť písomnú zmluvu o spôsobe a forme hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov s poskytovateľom digitálnej služby.

§ 26

Dobrovoľné hlásenie kybernetických bezpečnostných incidentov

1. Dobrovoľné hlásenie kybernetických bezpečnostných incidentov bez ohľadu na kategorizáciu kybernetického bezpečnostného incidentu sa vykonáva prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.

   
   

2. Úrad spracováva a analyzuje dobrovoľné hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov v rozsahu, v akom to úradu umožňujú technické podmienky a kapacity tak, aby nedošlo k neprimeranému zaťažovaniu subjektov a neobmedzovala sa medzinárodná spolupráca.

§ 27

Riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov

1. V prípade závažného kybernetického bezpečnostného incidentu alebo jeho hrozby môže úrad

   1. vyhlásiť výstrahu a varovanie pred závažným kybernetickým bezpečnostným incidentom,

   2. uložiť povinnosť riešiť kybernetický bezpečnostný incident,

   3. uložiť povinnosť vykonať reaktívne opatrenie,

   4. požadovať návrh opatrení a vykonanie opatrení určených na zabránenie ďalšieho pokračovania, šírenia a opakovaného výskytu závažného kybernetického bezpečnostného incidentu (ďalej len

   „ochranné opatrenie“).

   
   

2. Výstrahu a varovanie vyhlasuje úrad prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Ak ide o naliehavý verejný záujem, výstraha a varovanie sa vyhlási aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov25) a na ústrednom portáli verejnej správy.

   
   

3. Povinnosť riešiť kybernetický bezpečnostný incident ukladá úrad rozhodnutím tomu, kto plní úlohy jednotky CSIRT, prevádzkovateľovi základnej služby a poskytovateľovi digitálnej služby.

   
   

4. Reaktívne opatrenie je priama odpoveď na závažný kybernetický bezpečnostný incident a zabezpečuje sa službami podľa § 15 ods. 3 písm. b) až g).

   
   

5. Povinnosť vykonať reaktívne opatrenie ukladá úrad rozhodnutím prevádzkovateľovi základnej služby alebo poskytovateľovi digitálnej služby, ktorí sú pri riešení závažného kybernetického bezpečnostného incidentu nečinní, alebo ak riešenie závažného kybernetického bezpečnostného incidentu je zjavne neúspešné. Poskytovateľovi digitálnej služby možno uložiť povinnosť vykonať reaktívne opatrenie iba počas krízovej situácie.26)

   
   

6. Prevádzkovateľ základnej služby alebo poskytovateľ digitálnej služby je povinný bezodkladne oznámiť a preukázať úradu prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti vykonanie reaktívneho opatrenia a jeho výsledok.

   
   

7. Ochranné opatrenie prijíma prevádzkovateľ základnej služby na základe analýzy riešeného závažného kybernetického bezpečnostného incidentu.

   
   

8. Prevádzkovateľ základnej služby je na výzvu úradu v určenej lehote povinný predložiť

   navrhované ochranné opatrenie na schválenie. Úrad rozhodnutím navrhované opatrenie schváli a určí lehotu na jeho vykonanie. V prípade, ak prevádzkovateľ základnej služby nenavrhne ochranné opatrenie v určenej lehote alebo ak je navrhované ochranné opatrenie zjavne neúspešné, je prevádzkovateľ základnej služby povinný spolupracovať s úradom, ústredným orgánom a s tým, kto prevádzkuje jednotku CSIRT, na jeho návrhu.

   
   

9. Ak úrad na účely zaistenia kybernetickej bezpečnosti vyčerpá všetky spôsoby riešenia závažného kybernetického bezpečnostného incidentu podľa tohto zákona, predloží predsedovi Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky informáciu o predpokladaných vplyvoch kybernetického bezpečnostného incidentu na bezpečnosť štátu ako podklad na riešenie krízovej situácie.27)

   
   

10. Z dôvodu neodkladnosti a naliehavosti riešenia závažného kybernetického bezpečnostného incidentu úrad na účely kybernetickej obrany28) informuje Vojenské spravodajstvo, že závažný kybernetický bezpečnostný incident je kategórie tretieho (III) stupňa, alebo o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že závažný kybernetický bezpečnostný incident môže byť kybernetickým terorizmom. Prevádzkovateľ základnej služby a poskytovateľ digitálnej služby, ktorí hlásia tento kybernetický bezpečnostný incident, sú na účely zabezpečenia kybernetickej obrany povinní poskytnúť Vojenskému spravodajstvu informácie v potrebnom rozsahu. O postupe podľa prvej vety informuje úrad predsedu Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.

§ 28

Kontrola

1. Pri výkone kontroly nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov postupuje úrad podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom.29)

   
   

2. Na účely výkonu kontroly má prevádzkovateľ základnej služby a poskytovateľ digitálnej služby práva a povinnosti kontrolovaného subjektu podľa osobitného predpisu.30)

   
   

3. Úrad vykoná kontrolu u poskytovateľa digitálnej služby, ak je dôvodné podozrenie, že poskytovateľ digitálnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom.

§ 29

Audit

1. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie požiadaviek stanovených týmto zákonom vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti do dvoch rokov odo dňa zaradenia prevádzkovateľa základnej služby do registra prevádzkovateľov základných služieb.

   
   

2. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie požiadaviek stanovených týmto zákonom vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti v rozsahu stanovenom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá úrad, a to v závislosti od klasifikácie informácií a kategorizácie sietí a informačných systémov po každej zmene majúcej významný vplyv na realizované bezpečnostné opatrenia a v určenom časovom intervale.

   
   

3. Audit kybernetickej bezpečnosti vykonáva orgán posudzovania zhody podľa osobitného predpisu,31) ktorý je akreditovaný ako orgán príslušný na posudzovanie zhody v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

   
   

4. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný predložiť záverečnú správu o výsledkoch auditu úradu spolu s opatreniami na nápravu a s lehotami na ich odstránenie do 30 dní od ukončenia auditu.

5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže úrad kedykoľvek vykonať audit kybernetickej bezpečnosti u prevádzkovateľa základnej služby, alebo požiadať orgán posudzovania zhody, aby vykonal takýto audit u prevádzkovateľa základnej služby s cieľom potvrdiť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie požiadaviek stanovených týmto zákonom.

   
   

6. Náklady na audit kybernetickej bezpečnosti podľa odseku 1 znáša prevádzkovateľ základnej služby a náklady na audit kybernetickej bezpečnosti podľa odseku 5 znáša úrad.

§ 30

Priestupky

1. Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá

   1. poruší povinnosť uvedenú v § 12 ods. 1,

   2. poskytla nepravdivé údaje v oznámení podľa § 17 ods. 5,

   3. poruší niektorú z povinností podľa § 19 ods. 1 až 4, 6 alebo ods. 7,

   4. neprijme bezpečnostnú dokumentáciu podľa § 20 ods. 5 alebo

   5. nepostupovala v súlade s technickými, organizačnými alebo personálnymi opatreniami prijatými prevádzkovateľom základnej služby.

   
   

2. Za priestupok môže úrad uložiť pokutu od 100 eur do 5 000 eur.

   
   

3. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.32)

   
   

4. Priestupky prejednáva úrad a pokuty ukladá úrad.

   
   

5. Pokuty za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 31

Správne delikty

1. Úrad uloží pokutu od 300 eur do 30 000 eur prevádzkovateľovi základnej služby, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť

   1. podľa § 19 ods. 2 až 4 alebo ods. 7, alebo

   2. udržiavať bezpečnostnú dokumentáciu aktuálnu a zodpovedajúcu reálnemu stavu podľa § 20 ods. 5.

   
   

2. Úrad uloží pokutu od 300 eur až do výšky 1 % celkového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, najviac však 300 000 eur, prevádzkovateľovi základnej služby, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť

   1. podľa § 17 ods. 1,

   2. podľa § 19 ods. 1 alebo ods. 6,

   3. prijať bezpečnostnú dokumentáciu podľa § 20 ods. 5,

   4. nahlásiť závažný kybernetický bezpečnostný incident podľa § 24 ods. 1 alebo odoslať neúplné hlásenie podľa § 24 ods. 5,

   5. riešiť kybernetický bezpečnostný incident na základe rozhodnutia úradu podľa § 27 ods. 3, vykonať reaktívne opatrenie na základe rozhodnutia úradu podľa § 27 ods. 5 alebo oznámiť a preukázať vykonanie reaktívneho opatrenia a jeho výsledok podľa § 27 ods. 6,

   6. predložiť ochranné opatrenie na schválenie alebo vykonať schválené ochranné opatrenie podľa

      § 27 ods. 8,

   7. podľa § 29 ods. 1, 2 alebo ods. 4, alebo

   8. vykonať opatrenie na nápravu v lehote podľa záverečnej správy o výsledkoch auditu podľa § 29.

   
   

3. Úrad uloží pokutu od 300 eur do 30 000 eur poskytovateľovi digitálnej služby, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť podľa § 21 ods. 5, § 22 ods. 4 alebo § 23 ods. 2.

   
   

4. Úrad uloží pokutu od 300 eur až do výšky 1 % celkového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, najviac však 300 000 eur, poskytovateľovi digitálnej služby, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že poruší povinnosť podľa § 21 ods. 1, § 22 ods. 3, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1 alebo ods. 2 alebo povinnosť vykonať reaktívne opatrenie na základe rozhodnutia úradu podľa § 27 ods. 5.

   
   

5. Úrad uloží pokutu od 300 eur do 100 000 eur tomu, kto na výzvu úradu neposkytne informácie podľa § 7 ods. 3.

   
   

6. Pri ukladaní pokuty za správny delikt úrad prihliadne na závažnosť správneho deliktu, najmä na spôsob jeho spáchania, trvanie, následky a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

   
   

7. Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená, úrad uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených alebo vypočítaných podľa odsekov 1 až 6.

   
   

8. Celkovým ročným obratom podľa odsekov 2 a 4 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta poskytnutá finančná pomoc. Obrat vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.33)

   
   

9. Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely tohto zákona je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná účtovná závierka.

   
   

10. Pokutu za správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

    
    

11. Pokuta za správny delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

    
    

12. Pokuty za správny delikt sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 32

Splnomocňovacie ustanovenia

1. Úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

   1. podrobnosti o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotky CSIRT [§ 14 písm. a)],

   2. identifikačné kritériá prevádzkovanej služby CSIRT (§ 18),

   3. obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúru bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení (§ 20 ods. 1 a 5),

   4. bezpečnostné štandardy a znalostné štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti (§ 5 ods. 1 písm. w), § 20 ods. 1),

   5. identifikačné kritériá pre jednotlivé kategórie kybernetických bezpečnostných incidentov

      a podrobnosti hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov (§ 24 ods. 1 a 4),

   6. pravidlá a rozsah auditu kybernetickej bezpečnosti a podrobnosti o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o obsahu záverečnej správy o výsledkoch auditu kybernetickej bezpečnosti podľa (§ 29 ods. 1 až 4).

   
   

2. Ústredný orgán sa v spolupráci s úradom splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým ustanovia sektorové bezpečnostné opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti podľa prílohy č. 1 a v súlade s bezpečnostnými štandardmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

§ 33

Spoločné ustanovenia

1. Na konanie úradu podľa § 13 ods. 7, § 16 ods. 2 a 3, § 17 ods. 6, § 21 ods. 4 a § 27 sa nevzťahuje správny poriadok.

   
   

2. Informácie, údaje a hlásenia podľa tohto zákona sa predkladajú úradu v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára, ktorého vzor zverejní úrad prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti a na ústrednom portáli verejnej správy v module elektronických formulárov.

   
   

3. Ak služba spĺňa podmienky základnej služby a zároveň aj digitálnej služby, považuje sa za základnú službu a zaraďuje sa len do zoznamu základných služieb a jej prevádzkovateľ do registra prevádzkovateľov základných služieb.

   
   

4. Ak základná služba spadá do viacerých sektorov alebo podsektorov podľa prílohy č. 1, pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva ústredný orgán určený úradom.

P r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a

§ 34

1. Úrad sprístupní jednotný informačný systém kybernetickej bezpečnosti spôsobom podľa § 8 do 18 mesiacov odo dňa účinnosti toho zákona.

   
   

2. Osoba existujúca ku dňu účinnosti tohto zákona je povinná odo dňa prekročenia identifikačných kritérií podľa § 18 ods. 1, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, podať úradu oznámenie podľa § 18 ods. 1.

   
   

3. Osoba existujúca ku dňu účinnosti tohto zákona je povinná do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona oznámiť úradu informácie podľa § 21 ods. 1.

   
   

4. Ústredný orgán je povinný do 30 dní odo dňa zistenia prekročenia identifikačných kritérií podľa § 18 ods. 1 prevádzkovateľom služby existujúcim ku dňu účinnosti tohto zákona, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, doručiť úradu zoznam podľa § 9 ods. 1 písm. e).

   
   

5. Úrad do 9. novembra 2018 zaradí službu do zoznamu základných služieb a jej prevádzkovateľa do registra prevádzkovateľov základných služieb, ak ešte nie sú zaradení; na digitálnu službu a jej poskytovateľa sa to vzťahuje rovnako.

   
   

6. Prevádzkovateľ základnej služby zaradený do registra prevádzkovateľov základných služieb podľa odseku 5 je povinný do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona prijať bezpečnostné opatrenia podľa § 20.

7. Poskytovateľ digitálnej služby zaradený do registra poskytovateľov digitálnych služieb podľa odseku 5 je povinný do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona prijať bezpečnostné opatrenia podľa § 22 ods. 1.

   
   

8. Zmluvy uzatvorené na výkon činností podľa § 19 ods. 2 musí prevádzkovateľ základnej služby zosúladiť s týmto zákonom najneskôr do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.

   
   

9. Prevádzkovateľ základnej služby je povinný podrobiť sa auditu kybernetickej bezpečnosti a predložiť záverečnú správu o výsledkoch auditu úradu najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty podľa odseku 5.

   
   

10. V súvislosti so zriadením vládnej jednotky CSIRT podľa § 11 prechádzajú odo dňa účinnosti tohto zákona práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon činností jednotky CSIRT v rozpočtovej organizácii DataCentrum zriadenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „DataCentrum“), ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov s touto činnosťou súvisiacich, z DataCentra a Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Majetok štátu, ktorý bol do 31. marca 2018 v správe DataCentra alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu činností jednotky CSIRT v DataCentre, prechádza odo dňa účinnosti tohto zákona do správy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky, DataCentrom a Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

§ 35

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 319/2012 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z. a zákona č. 444/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 2 ods. 1 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

   „h) aktivity a ohrozenia v kybernetickom priestore,1ba)“.

   Doterajšie písmená h) až j) sa označujú ako písmená i) až k). Poznámka pod čiarou k odkazu 1ba znie:

   „1ba) § 3 písm. b) zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. V § 2 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

   
   

   „(2) Ak je to potrebné na zabránenie aktivitám a ohrozeniam podľa odseku 1, Vojenské spravodajstvo vykonáva primerané bezpečnostné opatrenia.“.

   Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

3. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý vrátane nadpisu znie:

   
   

   㤠4a

   Centrum pre kybernetickú obranu Slovenskej republiky

   
   

   1. Vojenské spravodajstvo plní úlohy na úseku obrany štátu v kybernetickom priestore2a)

      (ďalej len „kybernetická obrana“) a kybernetickej bezpečnosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom2b) prostredníctvom Centra pre kybernetickú obranu Slovenskej republiky (ďalej len „centrum“), ktoré je osobitnou organizačnou zložkou Vojenského spravodajstva.

      
      

   2. Centrum získava, sústreďuje, analyzuje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie kybernetickej obrany, informuje dotknuté subjekty a navrhuje vhodné opatrenia.

      
      

   3. Centrum je oprávnené požadovať od vlastníka alebo prevádzkovateľa objektov osobitnej dôležitosti, ďalších dôležitých objektov2c) a prvkov kritickej infraštruktúry2d) súčinnosť a informácie v rozsahu potrebnom na účely zabezpečenia kybernetickej obrany.

      
      

   4. Na účely zabezpečenia plnenia úloh podľa tohto zákona má centrum priamy prístup v elektronickej podobe, v reálnom čase a v plnom rozsahu k jednotnému informačnému systému kybernetickej bezpečnosti.2e)“.

      Poznámky pod čiarou k odkazom 2a až 2e znejú:

      „2a) § 2 ods. 2 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 69/2018 Z. z.

      2b) Zákon č. 69/2018 Z. z.

      2c) § 27 ods. 5 zákona č. 319/2002 Z. z. v znení zákona č. 330/2003 Z. z.

      2d) § 2 písm. a) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.

      2e) § 8 zákona č. 69/2018 Z. z.“.

4. Za § 14a sa vkladá § 14b, ktorý znie:

㤠14b

Ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,4) na zabránenie aktivitám a ohrozeniam podľa

§ 2 ods. 1 je Vojenské spravodajstvo oprávnené získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie odvodené zo signálov v elektromagnetickom spektre. Vojenské spravodajstvo pri plnení týchto úloh vystupuje ako národná autorita k domácim a zahraničným orgánom obdobného zamerania a pôsobnosti.“.

Čl. III

Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z, zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010

1. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:

   1. V § 84 sa odsek 2 dopĺňa písmenom t), ktoré znie:

      „t) príplatok za výkon činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti.“.

   2. Za § 102b sa vkladá § 102c, ktorý vrátane nadpisu znie:

      㤠102c

      Príplatok za výkon činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti

      
      

      1. Policajtovi, ktorý vykonáva osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, možno priznať príplatok až do výšky 90 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

         
         

      2. Príplatok podľa odseku 1 určuje minister v závislosti od náročnosti, zodpovednosti a rozsahu činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

         
         

      3. Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.“.

Čl. IV

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 35/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 359/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 405/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 90/2016 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 299/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017

1. z. a zákona č. 18/2018 Z. z. sa dopĺňa takto:

   § 91 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:

   
   

   „(13) Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie oznamovacej povinnosti banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky voči Národnému bezpečnostnému úradu na účely plnenia ich povinnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu.86j)“.

   Poznámka pod čiarou k odkazu 86j znie:

   „86j) Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

   
   

   Čl. V

   
   

   Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

   1. V § 2 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

      
      

      „(2) Obrana štátu sa zabezpečuje aj v kybernetickom priestore1a) prostredníctvom opatrení zameraných na riešenie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov podľa osobitného predpisu1b) a obranu objektov osobitnej dôležitosti, ďalších dôležitých objektov a prvkov kritickej infraštruktúry1c) pred kybernetickým napadnutím, ktoré v tejto oblasti vykonáva Vojenské spravodajstvo.1d)“.

      Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6. Poznámky pod čiarou k odkazom 1a až 1c znejú:

      „1a) § 3 písm. b) zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

      1b) § 27 ods. 10 zákona č. 69/2018 Z. z.

      1c) § 2 písm. a) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.

      1d) § 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 69/2018 Z. z.“.

   2. V § 6 písm. f) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú tieto slová: „na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v kybernetickom priestore sa vzťahuje § 2 ods. 2,“.

   3. V § 18 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Osoby oprávnené na podnikanie sú na úseku obrany štátu v kybernetickom priestore povinné poskytnúť Vojenským spravodajstvom požadovanú súčinnosť a informácie dôležité na zabezpečenie obrany štátu v kybernetickom priestore.15d)“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. Poznámka pod čiarou k odkazu 15d znie:

„15d) § 4a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 69/2018 Z. z.“.

Čl. VI

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 638/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 668/2007 Z. z., zákona č. 290/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 261/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 340/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z. a zákona č. 334/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 24 ods. 2 písm. d) sa na konci slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.

2. V § 24 ods. 2 písm. e) sa na konci vypúšťa bodka a pripája sa slovo „alebo“.

3. V § 24 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

   „f) sa navrhovaná osoba na výzvu úradu nedostaví na bezpečnostný pohovor; na výzvu úradu sa primerane vzťahuje § 27 ods. 4.“.

4. V § 35 ods. 2 sa za slová „osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov“ vkladá čiarka a slová „osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu18a)“.

   Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie:

   „18a) § 5 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

5. § 60 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

   
   

   „(9) Na poskytovanie utajovaných skutočností medzi ozbrojenými silami Slovenskej republiky a ozbrojenými silami iného štátu, aliančného a koaličného partnera alebo partnera vo vojenskej operácii v rámci bilaterálnej spolupráce uskutočňovanej podľa osobitného predpisu23a) sa nevzťahujú odseky 3 až 6; o poskytnutí utajovaných skutočností podľa predchádzajúcej vety rozhoduje minister obrany, o čom vedie evidenciu.“.

   Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

   „23a) § 11 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

6. V § 64 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.

   Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.

7. V § 64 ods. 2 sa slovo „Žiadateľ“ nahrádza slovami „Podnikateľ podľa odseku 1“.

Čl. VII

Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre sa mení takto:

1. V § 1 sa vypúšťa odsek 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

2. V § 3 písm. c) sa slová „Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky“.

3. V § 9 sa vypúšťa odsek 4.

4. V § 10 ods. 2 sa slová „bezpečnostné prvky informačných systémov“ nahrádzajú slovami

   „bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu4a)“.

   Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:

   „4a) § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

5. Príloha č. 3 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 3 k zákonu č. 45/2011 Z. z.

SEKTORY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV