ZÁKON č. 297/2008 Z.z.

V zmysle AML zákona sa pravidlá týkajú veľkého okruhu firiem a osôb. Ide hlavne o tie spoločnosti, ktoré majú / alebo sa predpokladá že budú mať/ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, väčší počet finančných transakcií.
Sú to napr: banky, finančný poradcovia, poisťovne, prevádzkovatelia hazardných hier, konkurzní správcovia, audítori, účtovníci, daňový poradcovia, realitné spoločnosti, advokáti (pokiaľ zakladajú obchodné spoločnosti), ekonomickí poradcovia
Povinnou osobu je aj akýkoľvek podnikateľ, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote aspoň 15 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2022 do 31.12.2022

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

 

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len „legalizácia“) a financovania terorizmu.

Vymedzenie základných pojmov

§ 2

 

Legalizácia

(1)

Legalizáciou sa na účely tohto zákona rozumie úmyselné konanie, ktoré spočíva v

a)

zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania,

b)

utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,

c)

nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,

d)

účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania, podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.

(2)

Vedomosť, úmysel alebo účel, ktorý sa vyžaduje v konaniach uvedených v odseku 1, môže vyplynúť z objektívnych skutkových okolností, najmä z povahy neobvyklej obchodnej operácie.

(3)

Legalizácia je zakázaná.

§ 3

 

Financovanie terorizmu

(1)

Financovaním terorizmu sa na účely tohto zákona rozumie poskytnutie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov alebo majetku s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na

a)

spáchanie trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme,

b)

financovanie každodenných potrieb osoby, u ktorej je možné predpokladať, že má v úmysle spáchať alebo spáchala trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme,

c)

spáchanie trestného činu krádeže, trestného činu vydierania alebo trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky alebo podnecovania, napomáhania alebo navádzania osoby na spáchanie takého trestného činu alebo na jeho pokus s cieľom spáchať trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, alebo

d)

spáchanie činov podľa medzinárodných zmlúv,¹) ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Vedomosť, úmysel alebo účel, ktorý sa vyžaduje v konaniach uvedených v odseku 1, môže vyplynúť z objektívnych skutkových okolností, najmä z povahy neobvyklej obchodnej operácie.

(3)

Financovanie terorizmu je zakázané.

§ 4

 

Neobvyklá obchodná operácia

(1)

Neobvyklou obchodnou operáciou je právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

(2)

Neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod,

a)

ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta,

b)

ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel,

c)

pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti povinnou osobou podľa § 10, § 11 a 12,

d)

pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže povinná osoba veľmi ťažko alebo len s veľkými nákladmi preveriť,

e)

pri ktorom klient žiada o jeho vykonanie na základe projektu, ktorý vyvoláva pochybnosti,

f)

pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme,

g)

s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov,

h)

pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom,

i)

pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že finančné prostriedky alebo majetok má byť použitý alebo bol použitý na financovanie terorizmu, je výnosom z trestnej činnosti alebo súvisí s financovaním terorizmu,

j)

pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho konečným užívateľom výhod je osoba, ktorá zhromažďuje alebo poskytuje finančné prostriedky alebo majetok za účelom financovania terorizmu,

k)

ktorý je realizovaný z krajiny, alebo do krajiny, na území ktorej pôsobia teroristické organizácie, alebo ktorá poskytuje finančné prostriedky alebo inú podporu teroristickým organizáciám,

l)

pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že klientom alebo konečným užívateľom výhod je osoba, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného predpisu,^1a) alebo osoba, ktorá môže byť vo vzťahu k tejto osobe, alebo

m)

pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho predmetom je alebo má byť vec alebo služba, ktorá môže súvisieť s vecou alebo službou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného predpisu.^1a)

§ 5

 

Povinná osoba

(1)

Povinnou osobou na účely tohto zákona je

a)

banka,²)

b)

finančná inštitúcia, ak nie je bankou, ktorou je

1.

centrálny depozitár cenných papierov,⁴)

2.

burza cenných papierov,⁵)

3.

komoditná burza,⁶)

4.

správcovská spoločnosť a depozitár,⁷)

5.

obchodník s cennými papiermi,⁸)

6.

finančný agent, finančný poradca⁹) okrem výkonu činností súvisiacich s neživotným poistením,

7.

zahraničný subjekt kolektívneho investovania,¹⁰)

8.

poisťovňa pri vykonávaní poisťovacej činnosti v životnom poistení,¹¹)

9.

dôchodková správcovská spoločnosť,¹³)

10.

doplnková dôchodková spoločnosť,¹⁴)

11.

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať zmenárenskú činnosť,¹⁵)

12.

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať s pohľadávkami,¹⁷)

13.

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií,¹⁸) finančný prenájom alebo iné finančné činnosti podľa osobitného predpisu,¹⁹)

14.

platobná inštitúcia,^19a) poskytovateľ platobných služieb v obmedzenom rozsahu,^19aa) poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte,^19ab) agent platobných služieb^19b) a inštitúcia elektronických peňazí,^19c)

c)

Exportno-importná banka Slovenskej republiky,²⁰)

d)

prevádzkovateľ hazardnej hry,²¹)

e)

poštový podnik,²²)

f)

súdny exekútor,²³) pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku a pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie,

g)

správca, ktorý vykonáva činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu,²⁴)

h)

audítor,²⁵) účtovník,¹⁷) daňový poradca²⁶) a iná osoba, ktorá poskytuje poradenské služby vo veciach daní podľa osobitných predpisov,^26a)

i)

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností;¹⁷) ak ide o prenájom nehnuteľností, len ak je hodnota mesačného nájomného najmenej 10 000 eur,

j)

advokát²⁷) alebo notár,²⁸) ak poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka akejkoľvek finančnej operácie alebo iného konania, ktoré smeruje k pohybu finančných prostriedkov alebo ho priamo vyvolá, pri

1.

kúpe a predaji nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti,

2.

správe alebo úschove finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku,

3.

založení účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov a pri ich správe, alebo

4.

založení, činnosti alebo riadení obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb,²⁹) účelového združenia majetku³⁰) alebo inej právnickej osoby,

k)

poskytovateľ služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, ak nie je povinnou osobou podľa písmen h) alebo j),

l)

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu pri činnostiach uvedených v písmene j) alebo § 9 písm. b), vykonávať služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo,¹⁷)

m)

právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať alebo sprostredkovať obchody s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať záložňu;¹⁷) to neplatí, ak je hodnota obchodu menej ako 10 000 eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ide o viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené,

n)

veriteľ,^32a)

o)

poskytovateľ služieb peňaženky virtuálnej meny,

p)

poskytovateľ služieb zmenárne virtuálnej meny,

q)

iná osoba, ak tak ustanoví osobitný predpis.

(2)

Povinnou osobou na účely tohto zákona je tiež pobočka, organizačná zložka alebo prevádzka zahraničnej právnickej osoby alebo fyzickej osoby uvedenej v odseku 1, vrátane zastúpenia zahraničnej banky a zastúpenia zahraničnej finančnej inštitúcie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky.

(3)

Povinnou osobou na účely tohto zákona je tiež právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nie je uvedená v odsekoch 1 a 2, ak vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

§ 6

 

Politicky exponovaná osoba

(1)

Politicky exponovanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia.

(2)

Významnou verejnou funkciou je

a)

hlava štátu, predseda vlády, podpredseda vlády, minister, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, štátny tajomník alebo obdobný zástupca ministra,

b)

poslanec zákonodarného zboru,

c)

sudca najvyššieho súdu, sudca najvyššieho správneho súdu, sudca ústavného súdu alebo iných súdnych orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných prípadov už nemožno odvolať, predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky, predseda Špecializovaného trestného súdu, podpredseda Špecializovaného trestného súdu, predseda krajského súdu, podpredseda krajského súdu, predseda okresného súdu alebo podpredseda okresného súdu,

d)

člen dvora audítorov alebo rady centrálnej banky,

e)

veľvyslanec, chargé d'affaires,

f)

vysoko postavený príslušník ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo ozbrojených bezpečnostných zborov,

g)

člen riadiaceho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu štátneho podniku alebo obchodnej spoločnosti patriacej do vlastníctva štátu,

h)

generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora, špeciálny prokurátor, zástupca špeciálneho prokurátora, krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor alebo námestník okresného prokurátora,

i)

osoba v inej obdobnej funkcii s celoštátnym významom alebo regionálnym významom alebo inej obdobnej funkcii vykonávanej v inštitúciách Európskej únie alebo v medzinárodných organizáciách,

j)

člen štatutárneho orgánu politickej strany alebo politického hnutia.

(3)

Politicky exponovanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie aj fyzická osoba, ktorou je

a)

manžel, manželka alebo osoba, ktorá má podobné postavenie ako manžel alebo manželka osoby uvedenej v odseku 1,

b)

dieťa, zať, nevesta osoby uvedenej v odseku 1 alebo osoba, ktorá má podobné postavenie ako zať alebo nevesta osoby uvedenej v odseku 1, alebo

c)

rodič osoby uvedenej v odseku 1.

(4)

Politicky exponovanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie aj fyzická osoba, o ktorej je známe, že je konečným užívateľom výhod

a)

rovnakého klienta alebo inak ovláda rovnakého klienta ako osoba uvedená v odseku 1 alebo podniká spolu s osobou uvedenou v odseku 1, alebo

b)

klienta, ktorý bol zriadený v prospech osoby uvedenej v odseku 1.

(5)

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) je povinné požiadať medzinárodnú organizáciu, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadené sídlo, orgán alebo iné oficiálne pracovisko, o poskytnutie zoznamu jej významných verejných funkcií, v ktorých pôsobia osoby tejto organizácie na území Slovenskej republiky, v lehote do desiatich pracovných dní od začatia vykonávania činnosti medzinárodnej organizácie na území Slovenskej republiky alebo odo dňa zistenia zmeny v tomto zozname, ak tak dovtedy neurobila medzinárodná organizácia. Tento zoznam alebo jeho zmeny ministerstvo zahraničných vecí bezodkladne po ich poskytnutí medzinárodnou organizáciou postúpi osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru (ďalej len „finančná spravodajská jednotka“).

§ 6a

 

Konečný užívateľ výhod

(1)

Konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä,

a)

ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,³⁷) rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá

1.

má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,

2.

má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,

3.

ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,

4.

má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti,

b)

ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti,

c)

ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá

1.

je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a),

2.

má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,

3.

je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,

4.

je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.

(2)

Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

(3)

Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.

§ 7

 

Identifikácia

(1)

Identifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie

a)

pri fyzickej osobe, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti; u fyzickej osoby-podnikateľa aj zistenie adresy miesta podnikania, identifikačného čísla, ak bolo pridelené, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je tento podnikateľ zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,

b)

pri právnickej osobe alebo združení majetku zistenie názvu, adresy sídla, identifikačného čísla, označenia úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba alebo združenie majetku zapísané, číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie a identifikácia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby alebo združenia majetku,

c)

pri osobe, ktorá je zastúpená na základe splnomocnenia, zistenie jej údajov podľa písmena a) alebo b) a zistenie údajov fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene tejto právnickej osoby alebo fyzickej osoby v rozsahu údajov podľa písmena a),

d)

pri maloletom, ktorý nemá doklad totožnosti, zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti maloletého a jeho zákonného zástupcu, alebo

e)

pri plnení tretími stranami podľa § 13 prevzatie údajov a podkladov od banky alebo finančnej inštitúcie.

(2)

Povinná osoba môže na základe hodnotenia rizík podľa § 20a ods. 1 okrem údajov uvedených v odseku 1 požadovať aj ďalšie údaje, napríklad telefónne číslo, adresu pre doručovanie elektronickej pošty, údaje o zamestnaní alebo zamestnávateľovi.

(3)

Identifikáciou konečného užívateľa výhod sa na účely tohto zákona rozumie zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu a štátnej príslušnosti.

§ 8

 

Overenie identifikácie

(1)

Overením identifikácie sa na účely tohto zákona rozumie

a)

pri fyzickej osobe overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti; u fyzickej osoby-podnikateľa aj overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je podnikateľ zapísaný, alebo z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja,

b)

pri právnickej osobe overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. b) na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba zapísaná, alebo z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja a overenie identifikácie fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby v rozsahu údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a spôsobom podľa písmena a), a overenie oprávnenia konať v mene právnickej osoby,

c)

pri osobe, ktorá je zastúpená na základe splnomocnenia, overenie jej údajov v rozsahu údajov podľa v § 7 ods. 1 písm. c) na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z predloženého splnomocnenia s osvedčeným podpisom, úradného registra alebo inej úradnej evidencie alebo z iného dôveryhodného a nezávislého zdroja a overenie identifikácie fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať na základe splnomocnenia v rozsahu údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti,

d)

pri maloletom, ktorý nemá doklad totožnosti, overenie druhu a čísla dokladu totožnosti a podoby prítomného zákonného zástupcu maloletého s podobou v jeho doklade totožnosti,

e)

overenie identifikačného čísla alebo kódu, ktorý pridelila na vykonávanie obchodu prostredníctvom technických zariadení klientovi povinná osoba podľa osobitného predpisu,³⁴) ak klient bol už identifikovaný podľa § 7 ods. 1 písm. a) až d),

f)

preukázanie sa klienta kvalifikovaným elektronickým podpisom,³⁵) ak klient už bol identifikovaný podľa § 7 ods. 1 písm. a) až d) alebo s použitím úradného autentifikátora;^35a) overenie identifikácie s použitím kvalifikovaného elektronického podpisu alebo úradného autentifikátora sa považuje za overenie identifikácie za fyzickej prítomnosti klienta,

g)

overenie identifikácie iným spôsobom, ak takýto spôsob umožňuje osobitný predpis.³⁶)

(2)

Povinná osoba je povinná overiť identifikáciu klienta, ktorý je fyzickou osobou, a identifikáciu každej fyzickej osoby konajúcej za klienta, ktorý je právnickou osobou, ešte pred uzatváraním obchodného vzťahu alebo vykonaním obchodu za ich fyzickej prítomnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Overenie identifikácie klienta a prijatie opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod je možné dokončiť počas uzatvárania obchodného vzťahu, ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vedenia podnikania a ak existuje nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. V týchto prípadoch je povinná osoba povinná dokončiť overenie identifikácie klienta a prijatie opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod neodkladne po tom, keď je klient prvýkrát fyzicky prítomný u povinnej osoby.

(4)

Overenie identifikácie klienta a prijatie opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod je možné dokončiť po uzatvorení obchodu medzi klientom a povinnou osobou uvedenou v § 5 ods. 1 písm. a) alebo po otvorení účtu v banke vrátane účtov, ktoré umožňujú obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nemohol disponovať s finančnými prostriedkami, prípadne prevoditeľnými cennými papiermi, a to až do overenia identifikácie klienta a prijatia opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod.

(5)

Overenie identifikácie osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia a na ktorú sa vzťahuje povinnosť identifikácie, musí byť dokončené najneskôr v dobe, keď oprávnená osoba uplatní práva, ktoré jej prináležia zo životného poistenia alebo počas vyplatenia poistného plnenia.

(6)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účely identifikácie a overenia identifikácie klienta s použitím úradného autentifikátora zabezpečí overenie identity klienta povinnej osoby spôsobom ako pri autentifikácii podľa osobitného predpisu.^36a)

§ 9

 

Vymedzenie ďalších základných pojmov

Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a)

majetkom akékoľvek aktívum bez rozdielu na jeho povahu, a to najmä hnuteľné veci, nehnuteľné veci, byty, nebytové priestory, cenné papiere, pohľadávky, práva k výsledkom duševnej tvorivej činnosti vrátane práv k priemyselným právam, ako aj právne dokumenty a listiny, ktoré preukazujú právny vzťah k majetku alebo podiel na ňom,

b)

poskytovateľom služieb správy majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti podnikateľ, ktorý poskytuje tretím osobám akúkoľvek z týchto služieb:

1.

zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb,

2.

konanie ako štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, osoba, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokurista, vedúci organizačnej zložky odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, likvidátor obchodnej spoločnosti alebo konanie v podobnej pozícii vo vzťahu k tretím osobám alebo zabezpečenie takého konania inou osobou,

3.

zabezpečenie sídla, adresy sídla, adresy na doručovanie a ostatných súvisiacich služieb pre právnické osoby a účelové združenia majetku bez ohľadu na ich právnu subjektivitu, ktoré spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky,

4.

konanie ako správca združenia majetku alebo zabezpečenie takého konania inou osobou,

5.

konanie ako splnomocnený akcionár pre tretiu osobu, ktorá je iná ako emitent cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,³⁷) alebo zabezpečenie takého konania inou osobou,

c)

fiktívnou bankou banka alebo finančná inštitúcia, ktorá je zapísaná v obchodnom registri alebo v obdobnom registri v štáte, v ktorom sa fyzicky nenachádza jej sídlo, ani jej vedenie a nie je združená v regulovanej finančnej skupine,

d)

klientom osoba, ktorá

1.

je zmluvnou stranou záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby,

2.

sa zúčastňuje na konaní, na základe ktorého sa má stať zmluvnou stranou záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby,

3.

zastupuje pri konaní s povinnou osobou zmluvnú stranu záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby, alebo

4.

je na základe iných skutočností oprávnená na nakladanie s predmetom záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby,

e)

združením majetku klient, ktorým je nadácia,³⁸) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,³⁹) neinvestičný fond⁴⁰) alebo iné účelové združenie majetku bez ohľadu na jeho právnu subjektivitu, ktoré spravuje a rozdeľuje finančné prostriedky,

f)

obchodným vzťahom zmluvný vzťah medzi povinnou osobou a klientom vrátane akýchkoľvek činností súvisiacich s týmto vzťahom, od ktorého sa v čase nadviazania kontaktu očakáva, že bude obsahovať prvok trvania a ďalšie plnenia alebo opakované plnenia,

g)

obchodom vznik, zmena alebo zánik záväzkového vzťahu medzi povinnou osobou a jej klientom a akákoľvek obchodná operácia klienta alebo v mene klienta alebo nakladanie s majetkom klienta alebo v mene klienta, ktoré súvisia s činnosťou povinnej osoby, vrátane operácie, ktorú uskutočňuje klient vo vlastnom mene a na vlastný účet,

h)

druh obchodu skupina obchodov v rámci činností povinnej osoby, pre ktoré sú typické určité znaky alebo zmluvné podmienky ich poskytovania povinnou osobou,

i)

trestnou činnosťou trestná činnosť⁴¹) spáchaná na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky,

j)

financovaním každodenných potrieb osoby, u ktorej je odôvodnený predpoklad, že má v úmysle spáchať alebo spáchala trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme zhromažďovanie alebo poskytovanie finančných prostriedkov alebo majetku takejto osobe za účelom uspokojovania jej bežných životných potrieb,

k)

korešpondenčným vzťahom

1.

poskytovanie bankových služieb jednou bankou ako korešpondenčnou bankou inej banke ako partnerskej banke vrátane poskytovania bežného účtu alebo iného účtu a súvisiacich služieb, ako je riadenie hotovosti, cezhraničné prevody finančných prostriedkov, zúčtovanie šekov, korešpondenčné účty a zmenárenské služby,

2.

vzťahy medzi bankami, finančnými inštitúciami a medzi bankami a finančnými inštitúciami navzájom, v rámci ktorých poskytuje korešpondenčná inštitúcia podobné služby partnerskej inštitúcii, vrátane vzťahov, ktoré sú založené na účely obchodov s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov,

l)

virtuálnou menou digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými osobami alebo právnickými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať,

m)

elektronickými peniazmi elektronické peniaze podľa osobitného predpisu^41aa) znížené o peňažnú hodnotu vymedzenú osobitným predpisom,^41ab)

n)

poskytovateľom služieb peňaženky virtuálnej meny osoba, ktorá poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny,

o)

poskytovateľom služieb zmenárne virtuálnej meny osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu,

p)

finančnou informáciou každá informácia alebo údaj, ktorý má finančná spravodajská jednotka k dispozícii na účel predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu, napríklad údaje o finančných aktívach, pohyboch finančných prostriedkov alebo obchodných vzťahoch,

q)

finančnou analýzou operačná analýza a strategická analýza, ktorú vypracovala finančná spravodajská jednotka, pričom

1.

operačnou analýzou je analýza, ktorá je zameraná na jednotlivé prípady a konkrétne ciele legalizácie a financovania terorizmu alebo na vhodne vybrané informácie, a to v závislosti od druhu a objemu poskytnutých informácií a ich následného použitia,

2.

strategickou analýzou je analýza, ktorá rieši trendy a typy legalizácie a financovania terorizmu.

DRUHÁ ČASŤ

STAROSTLIVOSŤ POVINNEJ OSOBY VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

§ 10

 

Základná starostlivosť

(1)

Základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa

a)

identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie,

b)

identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku; pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa povinná osoba nesmie spoliehať výlučne na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci^41c) (ďalej len „register právnických osôb“), ak na základe hodnotenia rizík podľa § 20a existuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu a je povinná overiť informácie týkajúce sa identifikácie konečného užívateľa výhod ešte z ďalšieho dôveryhodného zdroja,

c)

získanie a vyhodnotenie informácií o účele a plánovanej povahe obchodu alebo obchodného vzťahu a informácií o povahe podnikania klienta,

d)

zistenie, či klient alebo konečný užívateľ výhod klienta je politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou osobou,^1a)

e)

v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zistenie pôvodu finančných prostriedkov alebo majetku pri obchode alebo obchodnom vzťahu,

f)

zistenie, či klient koná vo vlastnom mene,

g)

vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile, prehľade možných rizík spojených s klientom a so zdrojom finančných prostriedkov a majetku použitých pri obchodnom vzťahu alebo obchode, a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.

(2)

Povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi

a)

pri uzatváraní obchodného vzťahu,

b)

pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 eur a pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hotovosti najmenej 10 000 eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené,

c)

ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez ohľadu na hodnotu obchodu,

d)

pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných údajov potrebných na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa odseku 1,

e)

ak ide o prevádzkovanie hazardnej hry pri obchode v hodnote najmenej 2 000 eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené, alebo

f)

ak ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa.

(3)

Povinná osoba je povinná vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 1 000 eur, ak nejde o prípad podľa odseku 2.

(4)

Povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Povinná osoba je pri posudzovaní rizika legalizácie alebo financovania terorizmu povinná vyhodnotiť a zohľadniť rizikové faktory uvedené v hodnotení rizík podľa § 20a. Povinná osoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.

(5)

Klient je povinný poskytnúť povinnej osobe informácie a doklady, ktoré sú potrebné na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, alebo identifikácie a overenie identifikácie podľa odseku 3.

(6)

Povinná osoba overuje platnosť a úplnosť identifikačných údajov a informácií podľa odseku 1 v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu aj počas trvania obchodného vzťahu a zaznamenáva ich zmeny.

(7)

Ak povinná osoba zistí, že klient nekoná vo vlastnom mene, vyzve ho, aby preukázal formou záväzného písomného vyhlásenia meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, v ktorej mene obchod vykonáva; rovnako postupuje povinná osoba aj v prípade, ak vzniknú pochybnosti, či klient koná vo vlastnom mene.

§ 10a

 

Uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod

(1)

Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy^41a) a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity sú povinné identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu podľa § 7 ods. 3, údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 a údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod, ak tieto údaje nie sú súčasťou verifikačného dokumentu v registri partnerov verejného sektora.^41b)

(2)

Údaje o konečnom užívateľovi výhod podľa odseku 1 uchováva právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia alebo zániku tejto právnickej osoby.

(3)

Ak register právnických osôb neobsahuje údaje o konečnom užívateľovi výhod podľa odseku 1, na žiadosť povinnej osoby, finančnej spravodajskej jednotky, Národnej banky Slovenska, súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, sú právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity povinné v určenej lehote oznámiť požadované údaje podľa odseku 1. Pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti údajov zapísaných v registri právnických osôb alebo údajov poskytnutých postupom podľa prvej vety, na žiadosť povinnej osoby, finančnej spravodajskej jednotky, Národnej banky Slovenska, súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, sú právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity povinné v lehote určenej v žiadosti odstrániť uvádzané pochybnosti. Ak právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, a účelové združenie majetku bez právnej subjektivity neodstránia pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti údajov zapísaných v registri právnických osôb alebo údajov poskytnutých podľa prvej vety, oznámi povinná osoba, finančná spravodajská jednotka, Národná banka Slovenska, súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva zistené nezrovnalosti orgánu verejnej moci, ktorý vedie evidenciu, z ktorej sa poskytujú údaje do registra právnických osôb.

§ 11

 

Zjednodušená starostlivosť

(1)

Povinná osoba môže vykonať iba zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi s nízkym rizikom legalizácie alebo financovania terorizmu,

a)

ak klientom je banka alebo finančná inštitúcia podľa § 5 ods. 1 písm. b) prvého až desiateho bodu, ktorá pôsobí na území členského štátu,

b)

ak klientom je banka alebo finančná inštitúcia, ktorá pôsobí na území tretieho štátu, ktorý jej ukladá povinnosti v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné povinnostiam ustanoveným týmto zákonom a s ohľadom na plnenie týchto povinností je nad ňou vykonávaný dohľad,

c)

ak klientom je právnická osoba, ktorej cenné papiere sú obchodovateľné na regulovanom trhu členského štátu, alebo spoločnosť, ktorá pôsobí na území tretieho štátu, ktorý jej ukladá povinnosti v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné povinnostiam ustanoveným týmto zákonom a podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií rovnocenným požiadavkám podľa osobitného predpisu,³⁷)

d)

v rozsahu identifikácie a overenia informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod, ak spoločný účet spravuje notár alebo advokát, ktorý pôsobí v členskom štáte alebo v treťom štáte, ktorý ukladá povinnosti v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné s povinnosťami ustanovenými týmto zákonom, a ak údaje o identifikácii konečného užívateľa výhod sú dostupné na vyžiadanie povinnej osobe, ktorá tento účet vedie,

e)

ak klientom je subjekt verejnej správy,

f)

ak klientom je orgán verejnej moci, a ak

1.

mu boli zverené verejné funkcie podľa Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

2.

jeho identifikačné údaje sú verejne dostupné, transparentné a nie sú pochybnosti o ich správnosti,

3.

jeho činnosť je transparentná,

4.

jeho účtovníctvo poskytuje verný a pravdivý obraz o predmete účtovníctva a o jeho finančnej situácii a

5.

sa zodpovedá orgánu Európskej únie, alebo orgánu členského štátu, alebo existujú iné vhodné postupy, ktoré zabezpečia kontrolu jeho činnosti.

(2)

Povinná osoba môže vykonať iba zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi aj pri

a)

zmluve o životnom poistení, ak výška poistného za kalendárny rok nie je vyššia ako 1 000 eur alebo jednorazové poistné nie je vyššie ako 2 500 eur,

b)

zmluve o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zapísanou do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení,⁴²)

c)

účastníckej zmluve a zamestnávateľskej zmluve s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,¹⁴)

d)

druhoch obchodu, ktoré predstavujú nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu na základe posúdenia rizík podľa § 10 ods. 4 a spĺňajú nasledujúce podmienky:

1.

zmluva o poskytnutí druhu obchodu má písomnú formu,

2.

platby v rámci druhu obchodu sa uskutočňujú výhradne prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý vykonáva opatrenia v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné s opatreniami ustanovenými týmto zákonom,

3.

druh obchodu, ani platby v rámci druhu obchodu nie sú anonymné a ich povaha umožňuje zistenie neobvyklej obchodnej operácie,

4.

druh obchodu má určenú maximálnu hranicu hodnoty 15 000 eur,

5.

výnos z obchodu nemožno realizovať v prospech tretej strany okrem prípadov smrti, invalidity, dožitia sa vopred určeného veku alebo inej podobnej udalosti,

6.

ak ide o druhy obchodu, ktoré umožňujú investovanie do finančných aktív alebo pohľadávok vrátane poistenia alebo iného druhu podmienených pohľadávok, je možné výnosy realizovať len v dlhodobej časovej lehote, druh obchodu nemôže byť použitý ako zábezpeka, druh obchodu neumožňuje zrýchlené platby a nie je možné odstúpenie ani predčasné ukončenie zmluvného vzťahu,

e)

dlhodobom investičnom sporení podľa osobitného predpisu,^42a) ak k výplate finančných prostriedkov z tohto sporenia nedôjde v lehote kratšej ako 15 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o sporení a

1.

sú splnené podmienky podľa písmena d) druhého bodu alebo

2.

platby sú vykonávané zamestnávateľom,

f)

poskytovaní platobnej služby^42b) klientovi, v súvislosti s ktorou sa použije platobný prostriedok^42c) vydaný inou povinnou osobou, ktorá už vykonala identifikáciu a overenie identifikácie tohto klienta v súlade s týmto zákonom.

(3)

Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. Ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a pri pochybnostiach, či ide o zjednodušenú starostlivosť, povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť.

(4)

Povinná osoba je povinná vykonávať monitorovanie obchodov alebo obchodných vzťahov tak, aby bolo možné zistiť neobvyklú obchodnú operáciu.

§ 11a

 

Výnimky zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi

(1)

Povinná osoba nie je povinná vykonať starostlivosť podľa § 10, § 11 a 12 vo vzťahu ku klientovi pri

a)

elektronických peniazoch uchovávaných na platobnom prostriedku, na ktorý nie je možné opakovane ukladať elektronické peniaze a najvyššia uložená čiastka nepresiahne 150 eur,

b)

elektronických peniazoch uchovávaných na platobnom prostriedku, na ktorý je možné opakovane ukladať elektronické peniaze a najvyššia uložená čiastka ani celkový mesačný limit pre odchádzajúce platby elektronickými peniazmi, ktoré sa môžu použiť iba na území Slovenskej republiky nepresiahne 150 eur, alebo

c)

platobných službách poskytovaných prostredníctvom verejnej elektronickej komunikačnej siete bez využitia elektronických peňazí, pokiaľ hodnota jednotlivej transakcie nepresiahne 30 eur a súčasne celkový mesačný limit platieb realizovaných z jedného telefónneho čísla nepresiahne 150 eur.

(2)

Platobné prostriedky podľa odseku 1 možno použiť výhradne na nákup tovaru alebo služieb a nemožno ich financovať anonymnými elektronickými peniazmi.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v prípade spätnej výmeny hotovosti alebo hotovostného výberu peňažnej hodnoty vo výške viac ako 50 eur.

(4)

Povinná osoba je povinná vykonávať monitorovanie obchodov alebo obchodných vzťahov tak, aby bolo možné zistiť neobvyklú obchodnú operáciu.

§ 12

 

Zvýšená starostlivosť

(1)

Povinná osoba je povinná vykonať zvýšenú starostlivosť, ak na základe posúdenia rizík podľa § 10 ods. 4 predstavuje niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Zvýšenú starostlivosť povinná osoba vykoná vždy pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu banky a finančnej inštitúcie s partnerskou inštitúciou z tretieho štátu, pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou alebo s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú.^43a)

(2)

Pri zvýšenej starostlivosti povinná osoba vykoná okrem základnej starostlivosti aj ďalšie opatrenia v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Zvýšená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi sa vykoná najmenej v tomto rozsahu:

a)

v prípadoch, ak z posúdenia rizík podľa § 10 ods. 4 vyplynie, že je potrebné vykonať zvýšenú starostlivosť a klient nie je fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie, vykonanie identifikácie klienta prostredníctvom ďalších dokumentov, údajov alebo informácií a vykonanie ďalších opatrení na overenie alebo potvrdenie predložených dokumentov a

1.

vyžiadanie písomného potvrdenia od inej banky, zahraničnej banky, ktorá pôsobí na území členského štátu, alebo finančnej inštitúcie, ktorá pôsobí na území členského štátu, že je jej klientom,

2.

zabezpečenie vykonania prvej platby prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke alebo v zahraničnej banke pôsobiacej na území členského štátu, ak klient predložil doklad preukazujúci existenciu takéhoto účtu, alebo

3.

overenie identifikácie klienta v rozsahu, v akom to umožňuje poskytovanie platobnej iniciačnej služby^43b) alebo služby informovania o platobnom účte^43c) inou povinnou osobou, ak bola touto povinnou osobou vykonaná aspoň základná starostlivosť podľa § 10,

b)

pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu banky a finančnej inštitúcie s partnerskou inštitúciou z tretieho štátu

1.

zhromaždenie informácií o partnerskej inštitúcii na účel zistenia charakteru jej podnikania a zistenia jej povesti a účinnosti dohľadu z verejne dostupných informácií,

2.

vyhodnotenie kontrolných mechanizmov partnerskej inštitúcie v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu,

3.

získanie súhlasu štatutárneho orgánu alebo určenej osoby podľa § 20 ods. 2 písm. h) pred uzatvorením nového korešpondenčného vzťahu,

4.

zistenie oprávnení partnerskej inštitúcie na výkon jej činností,

5.

pri platbách prostredníctvom účtu zistenie, či partnerská inštitúcia overila identifikáciu klienta a vykonala základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ktorý má priamy prístup k účtu partnerskej inštitúcie, a či partnerská inštitúcia je schopná poskytnúť na základe žiadosti príslušné údaje v rozsahu základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,

c)

pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou

1.

získanie súhlasu štatutárneho orgánu alebo určenej osoby podľa § 20 ods. 2 písm. h) pred uzatvorením obchodného vzťahu alebo k pokračovaniu obchodného vzťahu,

2.

zistenie pôvodu majetku a pôvodu finančných prostriedkov použitých pri obchodnom vzťahu alebo pri obchode,

3.

priebežné a podrobné monitorovanie obchodného vzťahu,

4.

informovanie štatutárneho orgánu alebo určenej osoby podľa § 20 ods. 2 písm. h) pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy,

d)

pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú

1.

zistenie dodatočných informácií o klientovi a o konečnom užívateľovi výhod,

2.

zistenie dodatočných informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu alebo obchodu,

3.

zistenie pôvodu majetku a pôvodu finančných prostriedkov použitých pri obchodnom vzťahu alebo pri obchode,

4.

získanie dodatočných informácií z dôveryhodných zdrojov,

5.

získanie súhlasu štatutárneho orgánu, určenej osoby podľa § 20 ods. 2 písm. h) alebo nimi poverených osôb pred uzatvorením obchodného vzťahu alebo k pokračovaniu obchodného vzťahu,

6.

priebežné a podrobné monitorovanie obchodného vzťahu.

(3)

Povinnosti vzťahujúce sa k politicky exponovanej osobe podľa § 6 ods. 1 je povinná osoba povinná uplatňovať najmenej po dobu 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie; najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík podľa § 20a u tohto klienta nevylúči riziko špecifické pre politicky exponované osoby.

§ 13

 

Plnenie tretími stranami

(1)

Povinná osoba môže prevziať údaje a podklady podľa § 10 ods. 1 písm. a) až c) potrebné na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi od banky alebo od finančnej inštitúcie podľa § 5 ods. 1 písm. b) prvého až desiateho bodu, ktorá pôsobí na území štátu, ktorý jej ukladá povinnosť vykonávať opatrenia rovnocenné vykonávaniu starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa § 10, § 11 a 12 a uchovávaniu údajov podľa § 19 v súlade s požiadavkami práva Európskej únie a podlieha dohľadu na úrovni zodpovedajúcej právu Európskej únie.

(2)

Banka alebo finančná inštitúcia, ktorá už starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vykonala, neodkladne poskytne údaje v rozsahu § 10 ods. 1 písm. a) až c), vrátane kópií príslušnej dokumentácie povinnej osobe, ktorá postupuje podľa odseku 1, a ktorá zabezpečí prevzatie údajov.

(3)

Postup povinnej osoby podľa odseku 1 ju nezbavuje zodpovednosti za vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa tohto zákona.

(4)

Povinná osoba neprevezme údaje a podklady podľa odsekov 1 a 2 od banky alebo od finančnej inštitúcie podľa § 5 ods. 1 písm. b) prvého bodu až desiateho bodu, ktorá pôsobí v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú.

(5)

Obchodné vzťahy povinných osôb s osobami, ktoré pre povinnú osobu konajú na základe iného zmluvného vzťahu ako zamestnanec, sa nepovažujú za plnenie tretími stranami.

TRETIA ČASŤ

POSTUP PRI ZISTENÍ NEOBVYKLEJ OBCHODNEJ OPERÁCIE A ĎALŠIE POVINNOSTI POVINNÝCH OSÔB

§ 14

 

Zisťovanie neobvyklej obchodnej operácie

(1)

Povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý.

(2)

Povinná osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť

a)

všetkým zložitým obchodom, nezvyčajne veľkým obchodom, všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou alebo obchodom, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov,

b)

každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie a financovania terorizmu.

(3)

Povinná osoba je povinná o obchodoch podľa odseku 2 písm. a) urobiť písomný záznam, ktorý je povinná mať k dispozícii pri kontrole podľa § 29; písomný záznam musí obsahovať informácie odôvodňujúce výsledok posudzovania obchodu.

(4)

Povinná osoba je povinná zvýšiť stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu na účel zistenia, či pri obchode podľa odseku 2 je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu.

§ 15

 

Odmietnutie uzavretia obchodného vzťahu, ukončenie obchodného vzťahu alebo odmietnutie vykonania obchodu

Povinná osoba je povinná odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, ukončiť obchodný vzťah alebo odmietnuť vykonanie konkrétneho obchodu, ak

a)

povinná osoba nemôže vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu podľa § 10 ods. 1, alebo

b)

klient odmietne preukázať, v mene koho koná.

§ 16

 

Zdržanie neobvyklej obchodnej operácie

(1)

Povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie finančnej spravodajskej jednotke.

(2)

Povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, alebo ak ju o to finančná spravodajská jednotka písomne požiada, do prijatia oznámenia od finančnej spravodajskej jednotky, aby neobvyklú obchodnú operáciu vykonala, najviac však 120 hodín; po uplynutí tejto lehoty povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu na základe oznámenia finančnej spravodajskej jednotky, že vec odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, najviac však na ďalších 72 hodín. Do doby zdržania neobvyklej obchodnej operácie sa nepočíta sobota a deň pracovného pokoja. O zdržaní neobvyklej obchodnej operácie povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku.

(3)

Povinná osoba nezdrží neobvyklú obchodnú operáciu, ak

a)

ju nemožno z prevádzkových alebo technických príčin zdržať; o tejto skutočnosti povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku, alebo

b)

by zdržanie mohlo podľa predchádzajúceho upozornenia finančnej spravodajskej jednotky zmariť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie.

§ 17

 

Ohlasovanie neobvyklej obchodnej operácie

(1)

Povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.

(2)

Ohlasovacia povinnosť je splnená podaním hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii spôsobom zaručujúcim, že informácie v ňom obsiahnuté zostanú utajené pred nepovolanou osobou, a to

a)

osobne,

b)

písomne,

c)

elektronickou formou alebo

d)

telefonicky, ak vec neznesie odklad; takéto hlásenie je potrebné do troch dní od prijatia telefonického hlásenia finančnou spravodajskou jednotkou urobiť aj osobne, písomne alebo elektronickou formou.

(3)

Hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii obsahuje:

a)

názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo povinnej osoby,

b)

údaje v rozsahu podľa § 7 získané identifikáciou osôb, ktorých sa neobvyklá obchodná operácia týka,

c)

údaje o neobvyklej obchodnej operácii, najmä dôvod neobvyklosti, informácie o podstatných okolnostiach obchodu, časový priebeh udalostí, čísla účtov, údaje o tom, kedy boli založené, kto je ich majiteľom a kto má k nim dispozičné právo, fotokópie dokladov, na ktorých základe boli účty založené, identifikácie osôb oprávnených s účtami nakladať, fotokópie uzavretých zmlúv a ďalších súvisiacich dokumentov a informácií, ako aj ďalšie informácie, ktoré môžu súvisieť s neobvyklou obchodnou operáciou a sú významné na jej ďalšie posúdenie,

d)

údaje o tretích osobách, ktoré majú informácie o neobvyklej obchodnej operácii,

e)

meno a priezvisko osoby podľa § 20 ods. 2 písm. h) a telefonický kontakt na túto osobu.

(4)

Hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii nesmie obsahovať údaje o zamestnancovi, ktorý zistil neobvyklú obchodnú operáciu.

(5)

Povinná osoba je povinná oznámiť finančnej spravodajskej jednotke na základe písomnej žiadosti doplňujúce informácie k hláseniu o neobvyklej obchodnej operácii a poskytnúť s tým súvisiace doklady o neobvyklej obchodnej operácii.

(6)

Ohlásením neobvyklej obchodnej operácie nie je dotknutá povinnosť oznámiť skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu.

§ 18

 

Povinnosť mlčanlivosti

(1)

Povinná osoba, zamestnanec povinnej osoby, ako aj osoba, ktorá pre povinnú osobu koná na základe iného zmluvného vzťahu, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o ohlásení neobvyklej obchodnej operácie a o opatreniach vykonávaných finančnou spravodajskou jednotkou vo vzťahu k tretím osobám vrátane osôb, ktorých sa tieto informácie týkajú. Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na plnenie ďalších povinností povinnou osobou podľa § 17 ods. 5 a § 21 ods. 1.

(2)

Zamestnanci Národnej banky Slovenska a orgánu dozoru podľa osobitného predpisu⁴⁴) sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly podľa § 29 vo vzťahu k tretím osobám vrátane osôb, ktorých sa tieto informácie týkajú.

(3)

Povinnosť mlčanlivosti osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo iného zmluvného vzťahu.

(4)

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť má každý, kto sa pri plnení úloh finančnej spravodajskej jednotky alebo v súvislosti s nimi oboznámi s informáciami získanými na základe tohto zákona.

(5)

Povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa povinná osoba nemôže dovolávať voči Národnej banke Slovenska a orgánu dozoru podľa osobitného predpisu⁴⁴) pri výkone dohľadu a kontroly podľa § 29 a voči príslušnému súdu v rozsahu potrebnom na plnenie jeho úloh pri identifikácii konečného užívateľa výhod a pri vedení registra partnerov verejného sektora.^53a)

(6)

Finančná spravodajská jednotka povinnú osobu pozbaví povinnosti mlčanlivosti, ak ide o konanie pred

a)

orgánmi činnými v trestnom konaní,

b)

súdom,

c)

orgánom oprávneným podľa osobitného predpisu⁴⁵) rozhodovať o podnete na odobratie oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 34.

(7)

Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti, ak ide o konanie o náhrade škody podľa § 35 a konanie pred správnym orgánom, ktorý rozhoduje o rozklade proti rozhodnutiu za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom vydanom v správnom konaní, ak je to nevyhnutné pre tieto konania a nedôjde tým k mareniu spracovania neobvyklej obchodnej operácie.

(8)

Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 sa za predpokladu, že poskytnuté informácie sa použijú výhradne na účely predchádzania legalizácii alebo financovania terorizmu nevzťahuje na poskytovanie informácií medzi

a)

bankami alebo finančnými inštitúciami, ktoré pôsobia na území členského štátu alebo na území tretieho štátu, ktorý im ukladá povinnosti v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné povinnostiam ustanoveným týmto zákonom, a patria do rovnakého finančného konglomerátu,⁴⁶)

b)

povinnými osobami podľa § 5 ods. 1 písm. h) a j), ktoré pôsobia na území členského štátu alebo na území tretieho štátu, ktorý im ukladá povinnosti v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné povinnostiam ustanoveným týmto zákonom, ak vykonávajú svoju činnosť ako zamestnanci alebo na základe iného vzťahu v rámci tej istej právnickej osoby alebo skupiny právnických osôb, ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie alebo kontrolu dodržiavania predpisov,

c)

medzi bankami, finančnými inštitúciami, povinnými osobami podľa § 5 ods. 1 písm. h) a j) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakého obchodu s účasťou dvoch alebo viacerých inštitúcií alebo osôb za predpokladu, že pôsobia na území členského štátu alebo na území tretieho štátu, ktorý im ukladá povinnosti v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu rovnocenné povinnostiam ustanoveným týmto zákonom, a sú povinnými osobami rovnakého typu a podliehajú rovnocenným opatreniam na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti a ochrany osobných údajov.

(9)

Povinné osoby si môžu poskytovať informácie podľa odseku 8 aj bez súhlasu dotknutých osôb.⁴⁷)

(10)

Ak povinná osoba podľa § 5 ods. 1 písm. h) až j) koná v úmysle zabrániť klientovi v spáchaní protiprávneho činu, nepovažuje sa toto jej konanie za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1.

(11)

Štátne orgány podľa § 26 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o informáciách a podkladoch, ktoré im boli poskytnuté podľa § 26 ods. 3.

(12)

Plnenie povinností podľa tohto zákona nie je obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.^47a)

§ 19

 

Spracovanie a uchovávanie údajov

(1)

Na účely vykonania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a na účely zisťovania neobvyklej obchodnej operácie podľa § 14 je povinná osoba aj bez súhlasu dotknutých osôb oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať⁴⁸) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 a § 12 ods. 1 a 2; pritom je povinná osoba oprávnená získavať osobné údaje nevyhnutné na dosiahnutie účelu spracúvania kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií a spracúvať rodné čísla a ďalšie údaje a doklady bez súhlasu dotknutej osoby⁴⁹) v rozsahu podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 a § 12 ods. 1 a 2.

(2)

Povinná osoba je povinná uchovávať počas piatich rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom alebo od vykonania príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu

a)

údaje a písomné doklady získané podľa § 10, § 11, § 12 a 14,

b)

všetky údaje a písomné doklady o vykonaných obchodoch,

c)

všetky údaje získané v rámci vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, záznamy o postupe pri posúdení a určení rizikového profilu klienta, obchodnú korešpondenciu, výsledky vykonaných analýz, záznamy o všetkých uskutočnených úkonoch vrátane prípadných prekážok s nimi súvisiacich, a to spôsobom a v rozsahu, ktorý zaistí preukázateľnosť jednotlivých obchodov a postupov s nimi spojených.

(3)

Povinná osoba je povinná uchovávať údaje a písomné doklady podľa odseku 2 aj dlhšie ako päť rokov, ak o to písomne požiada finančná spravodajská jednotka po dôkladnom posúdení potreby a primeranosti takéhoto ďalšieho uchovávania. Finančná spravodajská jednotka v žiadosti uvedie lehotu, ktorá nesmie presiahnuť ďalších päť rokov, a rozsah uchovávania údajov a písomných dokladov.

(4)

Povinnosti podľa odsekov 2 a 3 má aj osoba, ktorá ukončí činnosť povinnej osoby, a to až do uplynutia doby, počas ktorej je povinná osoba údaje a písomné doklady uvedené v odsekoch 2 a 3 povinná uchovávať.

(5)

Kópie dokladov musia byť vyhotovené takým spôsobom, aby príslušné údaje boli čitateľné a bola zaistená možnosť ich uchovania podľa odsekov 2 a 3; vyobrazenie identifikovanej fyzickej osoby v doklade totožnosti musí byť v takej kvalite, aby umožňovala overenie zhody podoby identifikovanej osoby.

§ 20

 

Program vlastnej činnosti povinnej osoby

(1)

Povinná osoba je povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „program“) v štátnom jazyku⁵⁰) s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru, veľkosť povinnej osoby a predmet činnosti tak, aby jeho obsah a zameranie umožňovali povinnej osobe a jej zamestnancom plniť povinnosti zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu podľa tohto zákona. Povinná osoba je povinná aktualizovať program najmä v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby alebo pred začatím poskytovania nových produktov, ak zmena predmetu činnosti alebo začatie poskytovania nových produktov môže mať vplyv na zvýšenie rizika legalizácie alebo financovania terorizmu, ako aj v súvislosti s novelizáciou všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho činnosť povinnej osoby v oblasti ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu. Program schvaľuje štatutárny orgán povinnej osoby.

(2)

Program musí obsahovať

a)

prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti,

b)

spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,

c)

spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 20a,

d)

postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý,

e)

postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej spravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú operáciu posudzujú,

f)

postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie podľa § 16,

g)

postup pri uchovávaní údajov podľa § 19,

h)

určenie osoby, ktorá zabezpečuje plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou a financovaním terorizmu, ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou, s uvedením jej mena, priezviska a pracovného zaradenia; ak takouto osobou nie je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, táto osoba musí byť vedúcim zamestnancom, musí mať možnosť priamej komunikácie so štatutárnym orgánom a dozorným orgánom a musí mať prístup k informáciám a dokladom, ktoré povinná osoba získala pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,

i)

spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie,

j)

obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku s neobvyklou obchodnou operáciou,

k)

spôsob vykonávania kontroly dodržiavania programu a povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre povinnú osobu; ak je to opodstatnené veľkosťou a povahou povinnej osoby, je povinná zriadiť na účel vykonávania tejto kontroly nezávislý útvar, ktorý je priamo podriadený štatutárnemu orgánu povinnej osoby.

(3)

Povinná osoba je povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov, ktorá je zameraná na oboznámenie sa s programom, najmenej raz za kalendárny rok a vždy pred zaradením zamestnanca na prácu, pri ktorej bude plniť úlohy podľa tohto zákona. Povinná osoba je povinná zabezpečiť, aby k programu mal nepretržitý prístup každý zamestnanec, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona.

(4)

Povinná osoba podľa § 5 ods. 1 písm. e), h) až k), ktorá zmluvne vykonáva činnosť podľa tohto zákona len pre inú povinnú osobu, nemusí vypracovať vlastný program, ak sa riadi programom povinnej osoby, pre ktorú zmluvne vykonáva činnosť.

(5)

Národná banka Slovenska môže po prerokovaní s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví povinným osobám, ktoré podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu,⁵⁴) požiadavky na vypracovanie, zavedenie, aktualizáciu a uplatňovanie programu vlastnej činnosti a na hodnotenie rizík podľa § 20a a ďalšie podrobnosti súvisiace s programom vlastnej činnosti a s hodnotením rizík.

§ 20a

 

Hodnotenie rizík

(1)

Povinná osoba v rámci vykonávania činností podľa tohto zákona je povinná identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie a financovania terorizmu podľa druhu obchodov a obchodných vzťahov, pri zohľadnení vlastných rizikových faktorov a rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 2. Rizikové faktory je povinná osoba povinná určiť najmä podľa typu klienta, účelu, pravidelnosti a dĺžky trvania obchodného vzťahu alebo príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu, typu produktu, hodnoty a spôsobu uskutočnenia obchodu a rizikovosti krajiny alebo zemepisnej oblasti, ku ktorej sa obchodné vzťahy alebo obchody vzťahujú.

(2)

Hodnotenie rizík musí obsahovať určenie spôsobov a druhov opatrení, na základe ktorých povinná osoba pri svojej činnosti riadi a zmierňuje riziká, vykonáva vnútornú kontrolu a preveruje zamestnancov. Hodnotenie rizík musí byť primerané povahe a veľkosti povinnej osoby a musí zohľadňovať výsledky národného hodnotenia rizík podľa § 26a. Povinná osoba poskytne hodnotenie rizík finančnej spravodajskej jednotke, ak o to finančná spravodajská jednotka požiada.

(3)

Povinná osoba je povinná vo svojich pobočkách a dcérskych spoločnostiach, v ktorých má väčšinový podiel a ktoré sa nachádzajú na území iného štátu, uplatňovať skupinové stratégie a postupy zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu vrátane postupov pre výmenu informácií v rámci skupiny, ochrany osobných údajov a zachovávania dôvernosti vymenených informácií v rozsahu, ktorý právo iného štátu umožňuje.

§ 21

 

Ďalšie povinnosti povinnej osoby

(1)

Povinná osoba je povinná poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke na plnenie jej úloh podľa tohto zákona údaje o obchodných vzťahoch alebo obchodoch, predkladať doklady o nich a poskytovať informácie o osobách, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na obchode, ak o to písomne požiada finančná spravodajská jednotka; finančná spravodajská jednotka v žiadosti uvedie lehotu.

(2)

Povinná osoba je povinná zaviesť účinný systém zodpovedajúci veľkosti a povahe činnosti povinnej osoby, ktorý umožní prostredníctvom bezpečných komunikačných kanálov zaručujúcich dôvernosť komunikácie bezodkladne poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke na jej žiadosť údaje podľa odseku 1.

(3)

Povinná osoba je povinná pri uzatváraní obchodného vzťahu alebo pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu upozorniť klienta na povinnosti povinnej osoby spracúvať osobné údaje na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, a to v rozsahu uvedenom v § 19 ods. 1.

(4)

Povinná osoba, ktorá má pobočku alebo organizačnú zložku v inom členskom štáte, je povinná zabezpečiť, aby táto pobočka alebo organizačná zložka dodržiavala vnútroštátne predpisy v oblasti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu tohto iného členského štátu.

(5)

Povinná osoba je povinná vo svojich pobočkách alebo v dcérskych spoločnostiach, ktoré sa nachádzajú na území tretieho štátu, vykonávať opatrenia rovnocenné vykonávaniu starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa § 10, § 11 a 12 a uchovávaniu údajov podľa § 19 v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Ak právne predpisy tretieho štátu nedovoľujú vykonávanie takýchto opatrení, povinná osoba je povinná o tom informovať finančnú spravodajskú jednotku a prijať dodatočné opatrenia podľa osobitného predpisu.^50a) Ak dodatočné opatrenia nie sú dostatočné, finančná spravodajská jednotka alebo Národná banka Slovenska vykoná ďalšie opatrenia dohľadu; najmä vyžaduje, aby pobočka alebo dcérska spoločnosť nezakladala alebo ukončila obchodné vzťahy, nevykonávala obchody, prípadne aby ukončila pôsobenie v danom treťom štáte. Ak finančná spravodajská jednotka alebo Národná banka Slovenska zistí, že právne predpisy tretieho štátu nedovoľujú vykonávanie skupinových stratégií, informuje o tom účastníkov Európskeho systému finančného dohľadu.^50b) Pri posudzovaní právnych predpisov tretieho štátu sa zohľadňujú všetky právne prekážky tretieho štátu brániace riadnemu vykonávaniu skupinových stratégií vrátane postupov pre výmenu informácií v rámci skupiny a ochrany osobných údajov v rozsahu, ktorý právo tretieho štátu umožňuje.

§ 22

 

Osobitné ustanovenia o advokátoch a notároch

(1)

Ustanovenia § 17 ods. 1 a 5 a § 21 ods. 1 sa nevzťahujú na advokáta, ak ide o informácie o klientovi, ktoré získal od klienta alebo iným spôsobom v priebehu alebo v súvislosti

a)

so spracúvaním právnych rozborov; to neplatí, ak sa právny rozbor poskytuje na účely legalizácie alebo financovania terorizmu,

b)

s obhajobou klienta v trestnom konaní,

c)

so zastupovaním klienta v konaniach pred súdmi, alebo

d)

s poskytovaním právnych rád, ktoré sa týkajú konaní uvedených v písmenách b) a c) vrátane právneho poradenstva o začatí alebo predchádzaní konaniam uvedeným v písmenách b) a c), bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

(2)

Ustanovenia § 17 ods. 1 a 5 a § 21 ods. 1 sa nevzťahujú na notára, ak ide o informácie o klientovi, ktoré získal od klienta alebo iným spôsobom v priebehu alebo v súvislosti s poskytovaním právnych rád týkajúcich sa konaní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) vrátane právneho poradenstva o začatí alebo predchádzaní konaniam uvedeným v odseku 1 písm. b) a c), bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

§ 23

 

Osobitné ustanovenia o audítoroch, účtovníkoch a daňových poradcoch

Ustanovenia § 17 ods. 1 a 5 a § 21 ods. 1 sa nevzťahujú na audítora, účtovníka, ktorý vykonáva svoju činnosť ako podnikateľ, a daňového poradcu, ak ide o informácie o klientovi, ktoré získal od klienta alebo iným spôsobom v priebehu alebo v súvislosti s poskytovaním právnych rád, ktoré sa týkajú konaní uvedených v § 22 ods. 1 písm. b) a c), vrátane právneho poradenstva o začatí alebo predchádzaní konaniam uvedeným v § 22 ods. 1 písm. b) a c) bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

§ 24

Osobitné ustanovenia o bankách a finančných inštitúciách

(1)

Banka ani finančná inštitúcia nesmie vstúpiť do korešpondenčného vzťahu alebo v ňom pokračovať s fiktívnou bankou alebo bankou, o ktorej je známe, že vstúpila do korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou alebo s bankou, ktorá nevykonáva opatrenia proti legalizácii a financovaniu terorizmu rovnocenné povinnostiam ustanoveným týmto zákonom.

(2)

Banka a finančná inštitúcia je povinná odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, vykonanie konkrétneho obchodu alebo druhu obchodu so zachovaním anonymity klienta.

(3)

Práva a povinnosti, ktoré tento zákon ustanovuje pre banky, sa pri vykonávaní obchodov podľa osobitného predpisu⁵¹) vzťahujú aj na Národnú banku Slovenska okrem ustanovení § 29 ods. 1, § 32 a 33.

(4)

Banka a finančná inštitúcia sú povinné preskúmať, a ak je to potrebné, zmeniť alebo ukončiť korešpondenčné vzťahy s partnerskou inštitúciou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ZDRUŽENIA MAJETKU A VNÚTROŠTÁTNY SPRÁVCA

§ 25

(1)

Združenie majetku je povinné vykonať identifikáciu darcu a identifikáciu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej združenie majetku poskytlo finančné prostriedky, ak hodnota daru alebo výška poskytnutých prostriedkov dosiahne najmenej 1 000 eur.

(2)

Finančná spravodajská jednotka je oprávnená vykonať kontrolu podľa § 29 v združení majetku na účel identifikácie konečného užívateľa výhod a overenia pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod, identifikácie osôb podľa odseku 1 alebo na účel preverenia nakladania s majetkom. Združenie majetku má pri kontrole rovnaké povinnosti ako povinná osoba podľa § 30.

§ 25a

(1)

Vnútroštátny správca^51a) je v rozsahu predmetu svojej činnosti povinný

a)

vykonávať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi podľa § 10, § 11 a 12 v rozsahu zodpovedajúcom činnosti pri založení účtu,

b)

posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý,

c)

ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu podľa § 17,

d)

dodržiavať povinnosť mlčanlivosti podľa § 18,

e)

spracúvať a uchovávať údaje podľa § 19,

f)

vypracovať program, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa § 20 ods. 2 písm. a) až e) a g) až k),

g)

zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov podľa § 20 ods. 3,

h)

poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke údaje, informácie a doklady podľa § 21 ods. 1,

i)

zaviesť systém podľa § 21 ods. 2.

(2)

Finančná spravodajská jednotka je oprávnená vykonať kontrolu podľa § 29 u vnútroštátneho správcu na účel plnenia a dodržiavania povinností podľa odseku 1. Vnútroštátny správca má pri kontrole rovnaké povinnosti ako povinná osoba podľa § 30.

PIATA ČASŤ

POSTAVENIE A ÚLOHY FINANČNEJ SPRAVODAJSKEJ JEDNOTKY A ĎALŠÍCH ORGÁNOV

§ 26

 

Finančná spravodajská jednotka

(1)

Finančná spravodajská jednotka plní úlohy centrálnej národnej jednotky v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie a financovania terorizmu.

(2)

Finančná spravodajská jednotka

a)

prijíma, analyzuje, vyhodnocuje a spracúva hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách a finančné informácie súvisiace s legalizáciou alebo financovaním terorizmu na plnenie úloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu⁵²) a vypracúva finančné analýzy,

b)

odstupuje vec orgánom činným v trestnom konaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin,

c)

požaduje a kontroluje plnenie povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom,

d)

podáva podnet na uloženie pokuty povinnej osobe za porušenie alebo neplnenie povinností uložených týmto zákonom orgánu, ktorý je oprávnený podľa osobitných predpisov⁵³) povinnej osobe pokutu uložiť, ak vo veci nekoná sama podľa § 32 alebo 33,

e)

podáva podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť povinnej osoby za opakované porušenie alebo neplnenie povinností uložených týmto zákonom orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o odobratí oprávnenia podľa osobitného predpisu,⁴⁵)

f)

požaduje vyrozumenie o spôsobe vybavenia podaných návrhov a podnetov a o prijatých opatreniach od orgánov, ktorým podala návrh na uloženie pokuty alebo podnet na odobratie oprávnenia podľa písmen d) a e); tieto orgány sú povinné finančnú spravodajskú jednotku vyrozumieť,

g)

zachováva mlčanlivosť o obsahu a pôvode informácií získaných od povinnej osoby alebo vnútroštátneho správcu plnením ich ohlasovacej povinnosti a zabezpečuje ochranu takto získaných informácií, ak tento zákon neustanovuje inak,

h)

zverejňuje informácie o formách a spôsoboch legalizácie a financovaní terorizmu a o spôsoboch rozpoznania neobvyklých obchodných operácií,

i)

informuje povinnú osobu alebo vnútroštátneho správcu o účinnosti hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii a o postupoch, ktoré nadväzujú na prijatie hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, ak tým nehrozí zmarenie spracovania neobvyklej obchodnej operácie,

j)

poskytuje informácie získané pri svojej činnosti na základe tohto zákona správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky,

k)

poskytuje bezodkladne príslušnému súdu identifikáciu konečného užívateľa výhod klienta povinnej osoby, a to vždy, keď finančná spravodajská jednotka pri svojej činnosti zistí nezrovnalosti v identifikácii konečného užívateľa výhod podľa tohto zákona a konečného užívateľa výhod zapísaného v registri partnerov verejného sektora,^53a)

l)

odstupuje informácie Policajnému zboru k plneniu úloh podľa osobitného predpisu,^53b)

m)

podáva podnet oprávnenému orgánu na vykonanie dohľadu, kontroly, štátneho dohľadu alebo štátneho dozoru u povinnej osoby za porušenie alebo neplnenie povinností uložených osobitnými predpismi,^53c)

n)

zverejňuje a priebežne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam významných verejných funkcií; finančná spravodajská jednotka tento zoznam poskytuje Európskej komisii,

o)

zverejňuje a priebežne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam krajín, ktoré Európska komisia určila za vysokorizikové alebo ktoré podľa dôveryhodných zdrojov nemajú účinné systémy proti legalizácii alebo financovaniu terorizmu,

p)

je povinná mať vytvorený systém pre prijímanie oznámení o porušení povinností podľa tohto zákona, v rámci ktorého sa zabezpečuje ochrana oprávnených záujmov oznamovateľa a osoby, ktorá je podľa oznámenia zodpovedná za porušenie povinností podľa tohto zákona.

(3)

Finančná spravodajská jednotka poskytne informácie a podklady, ktoré získala podľa tohto zákona, štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, ak je to potrebné na plnenie ich zákonom uložených úloh v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Poskytované informácie neobsahujú údaje o ich pôvodcovi.

(4)

Ak vznikne podozrenie z porušenia mlčanlivosti podľa § 18 ods. 11, sú štátne orgány podľa odseku 3 povinné na základe žiadosti finančnej spravodajskej jednotky poskytovať informácie a doklady o spôsobe nakladania s informáciami a podkladmi poskytnutými podľa odseku 3.

(5)

Finančná spravodajská jednotka poskytne na žiadosť finančné informácie a finančné analýzy iným útvarom Policajného zboru, orgánom činným v trestnom konaní, súdu, Kriminálnemu úradu finančnej správy, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a orgánom uvedeným v odseku 3, ak je to potrebné na účel predchádzania, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania závažnej trestnej činnosti.^53d) Bez súhlasu finančnej spravodajskej jednotky nemožno informácie podľa prvej vety použiť na iný účel, než na ktorý boli poskytnuté, ani ich nemožno poskytnúť inému orgánu verejnej moci alebo orgánu iného štátu. Odmietnutie poskytnutia informácií alebo súhlasu na využitie na iný účel musí finančná spravodajská jednotka odôvodniť.

(6)

Orgány uvedené v odseku 5 sú na účel predchádzania, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania závažnej trestnej činnosti oprávnené žiadať od zahraničných orgánov s porovnateľnou vecnou pôsobnosťou finančné informácie a finančné analýzy, ktoré môžu použiť len na účel, na ktorý boli žiadané alebo poskytnuté. Výmena informácií podľa odseku 5 a podľa prvej vety sa uskutočňuje prostredníctvom zabezpečenej elektronickej komunikácie, ktorá poskytuje vysokú úroveň bezpečnosti.

(7)

Finančná spravodajská jednotka nie je povinná vyhovieť žiadosti o poskytnutie informácií, ak by poskytnutie informácií a podkladov získaných podľa tohto zákona mohlo zmariť alebo ohroziť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie alebo prebiehajúce trestné konanie, alebo ak by poskytnutie informácií a podkladov bolo zjavne neprimerané oprávneným záujmom osoby, ktorej sa týkajú, alebo by odporovalo účelu, pre ktorý bola žiadosť o poskytnutie informácií a podkladov podaná.

(8)

Orgány uvedené v odsekoch 3 a 5 poskytujú finančnej spravodajskej jednotke na jej žiadosť informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú potrebné na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie a financovania terorizmu a trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou jeden rok; to neplatí, ak by poskytnutím informácií došlo k ohrozeniu plnenia konkrétnych úloh spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti jej príslušníka alebo osoby konajúcej v jej prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce.

(9)

Finančná spravodajská jednotka uplatňuje pri svojej činnosti také organizačné, personálne, technické a iné opatrenia, ktoré zaručia, že s informáciami získanými pri jej činnosti podľa tohto zákona nepríde do styku nepovolaná osoba.

§ 26a

 

Národné hodnotenie rizík

(1)

Finančná spravodajská jednotka vypracúva národné hodnotenie rizík, ktoré spočíva v posudzovaní rizík legalizácie a financovania terorizmu na úrovni Slovenskej republiky. Na spracovaní národného hodnotenia rizík a jeho priebežnej aktualizácii sa na požiadanie zúčastňujú povinné osoby, Národná banka Slovenska, orgány činné v trestnom konaní, ostatné zainteresované štátne orgány a iné inštitúcie, ktoré sú povinné finančnej spravodajskej jednotke poskytnúť potrebnú súčinnosť. Národné hodnotenie rizík schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

(2)

Posudzovanie rizík podľa odseku 1 zohľadňuje rizikové faktory uvedené v prílohe č. 2, ako aj hodnotenie rizík vypracované orgánmi Európskej únie a ďalšími medzinárodnými inštitúciami.

(3)

Národné hodnotenie rizík sa aktualizuje najmä s ohľadom na vývoj rizík legalizácie a financovania terorizmu a s ohľadom na činnosť orgánov Európskej únie. Aktualizované národné hodnotenie rizík sa predkladá vláde Slovenskej republiky na schválenie najneskôr štyri roky od predchádzajúceho schválenia.

(4)

Finančná spravodajská jednotka poskytne výsledky národného hodnotenia rizík výboru Rady Európy, Európskej komisii, účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu a iným členským štátom na účely predchádzania legalizácii a financovania terorizmu. Finančná spravodajská jednotka zverejní záverečnú správu z národného hodnotenia rizík na svojom webovom sídle. Finančná spravodajská jednotka priebežne informuje povinné osoby o rizikách identifikovaných v národnom hodnotení rizík a o opatreniach vykonávaných k ich zmierňovaniu.

§ 27

 

Vedenie štatistických údajov

(1)

Finančná spravodajská jednotka vedie súhrnné štatistické údaje, ktoré zahŕňajú údaje o veľkosti a význame sektorov patriacich do pôsobnosti tohto zákona vrátane počtu subjektov v týchto sektoroch a hospodárskeho významu každého sektora, počet prijatých hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, jednotlivé spôsoby spracovania hlásení o neobvyklých obchodných operáciách a ich počet, vrátane počtu prípadov odstúpených orgánom činným v trestnom konaní alebo správcom daní za kalendárny rok a počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti a za trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, druhy trestných činov, hodnotu zaisteného majetku, prepadnutého majetku alebo zhabaného majetku, počet pridelených ľudských zdrojov, údaje o počte a výsledkoch vykonaných kontrol, druhoch uložených sankcií, výšku uložených pokút a údaje o počte a spôsobe vybavenia žiadostí od zahraničných partnerských subjektov. Finančná spravodajská jednotka raz ročne uverejňuje súhrnný prehľad týchto štatistických údajov vo výročnej správe. Súčasťou správ finančnej spravodajskej jednotky sú informácie o činnosti jednotky.

(2)

Finančná spravodajská jednotka je oprávnená na účely vedenia štatistických údajov vyžadovať od orgánov verejnej moci, povinných osôb a vnútroštátneho správcu podklady a informácie, ktoré sú nevyhnutné na vedenie týchto štatistických údajov.

(3)

Orgány verejnej moci, povinné osoby a vnútroštátny správca sú povinní poskytnúť bezplatne, úplne, správne a v termínoch určených finančnou spravodajskou jednotkou údaje nevyhnutné na vedenie štatistických údajov.

§ 28

 

Medzinárodná spolupráca

(1)

Finančná spravodajská jednotka spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov, Európskou komisiou, Radou Európskej únie, Sekretariátom Rady Európskej únie a účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu, najmä pri výmene a preverovaní informácií potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu, a to bez zbytočného odkladu a z vlastného podnetu alebo na základe dožiadania. Žiadosť finančnej spravodajskej jednotky o poskytnutie informácie musí obsahovať odôvodnenie a účel použitia získaných informácií. Ak boli informácie poskytnuté od príslušného orgánu členského štátu s podmienkou osobitného spôsobu použitia, je finančná spravodajská jednotka touto podmienkou viazaná. Poskytnuté informácie môže finančná spravodajská jednotka použiť len na účel, na ktorý boli požadované; na iný účel ich môže použiť alebo iným orgánom ich môže poskytnúť až po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu členského štátu, ktorý ich finančnej spravodajskej jednotke poskytol. Medzinárodnú spoluprácu nemožno obmedziť, ak § 26 ods. 7 neustanovuje inak.

(2)

Finančná spravodajská jednotka môže poskytnúť informácie podľa odseku 1 príslušnému orgánu členského štátu s podmienkou ich osobitného spôsobu použitia. Ak príslušný orgán členského štátu požiada finančnú spravodajskú jednotku o súhlas s ich poskytnutím inému orgánu, finančná spravodajská jednotka tento súhlas udelí; finančná spravodajská jednotka nemusí udeliť súhlas, ak by sa tým mohlo zmariť alebo ohroziť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie alebo prebiehajúce trestné konanie, alebo ak by poskytnutie informácií bolo zjavne neprimerané oprávneným záujmom osoby, ktorej sa týkajú, alebo by odporovalo účelu, pre ktorý bola žiadosť o poskytnutie informácií podaná, pričom neudelenie súhlasu musí finančná spravodajská jednotka odôvodniť.

(3)

Finančná spravodajská jednotka spolupracuje s orgánmi ostatných štátov v rozsahu a za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo na základe princípu nezmluvnej vzájomnosti.

(4)

Finančná spravodajská jednotka môže spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

(5)

Finančná spravodajská jednotka poskytuje bez zbytočného odkladu Europolu na základe odôvodnenej žiadosti zaslanej prostredníctvom národnej jednotky Europolu údaje z centrálneho registra účtov,^53e) ako aj finančné informácie a finančné analýzy; na poskytovanie informácií sa primerane vzťahujú § 26 ods. 5 až 7.

(6)

Finančná spravodajská jednotka používa na komunikáciu so zahraničnými orgánmi na to určené chránené komunikačné kanály.

Kontrola

§ 29

(1)

Kontrolu plnenia a dodržiavania povinností povinných osôb ustanovených týmto zákonom vykonáva finančná spravodajská jednotka.

(2)

Kontrolu plnenia a dodržiavania povinností možno vykonať aj u osoby, ktorá prestala byť povinnou osobou v rozsahu povinností, ktoré vyplývali zo zákona, keď bola povinnou osobou.

(3)

Kontrolu plnenia a dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva u povinných osôb, ktoré podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu,⁵⁴) aj Národná banka Slovenska a u povinných osôb, u ktorých vykonáva dozor orgán dozoru podľa osobitného predpisu,⁴⁴) aj tento orgán.

(4)

Národná banka Slovenska a orgán dozoru podľa osobitného predpisu⁴⁴) oznámia finančnej spravodajskej jednotke pred začiatkom kontroly podľa odseku 3 názov, miesto podnikania alebo sídlo, identifikačné číslo a druh povinnej osoby podľa § 5, u ktorej budú kontrolu vykonávať, a po skončení kontroly výsledok kontroly a prijaté opatrenia. Ak Národná banka Slovenska alebo orgán dozoru podľa osobitného predpisu⁴⁴) zistí pri kontrole neobvyklú obchodnú operáciu alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s legalizáciou alebo financovaním terorizmu, bezodkladne to oznámia finančnej spravodajskej jednotke.

(5)

Ak Národná banka Slovenska alebo orgán dozoru podľa osobitného predpisu⁴⁴) začne konanie o uložení sankcie za nesplnenie povinností ustanovených týmto zákonom, oznámi finančnej spravodajskej jednotke bezodkladne dátum začatia konania o správnom delikte, identifikačné údaje povinnej osoby, právnu kvalifikáciu a skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa povinná osoba dopustila. Po právoplatnom skončení konania o správnom delikte Národná banka Slovenska alebo orgán dozoru podľa osobitného predpisu⁴⁴) zašlú finančnej spravodajskej jednotke rovnopis právoplatného rozhodnutia o správnom delikte.

(6)

Povinnosti podľa odseku 4 prvej vety a odseku 5 sa primerane vzťahujú aj na finančnú spravodajskú jednotku vo vzťahu k Národnej banke Slovenska alebo orgánu dozoru podľa osobitného predpisu,⁴⁴) ak vykonáva kontrolu u povinnej osoby, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dozoru podľa osobitného predpisu.⁴⁴)

(7)

Na základe vzájomnej dohody môže finančná spravodajská jednotka vykonať u povinnej osoby kontrolu plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona spoločne s Národnou bankou Slovenska alebo orgánom dozoru podľa osobitného predpisu.⁴⁴)

§ 30

(1)

Povinná osoba je povinná vytvoriť finančnej spravodajskej jednotke primerané podmienky na výkon kontroly, poskytnúť jej potrebnú súčinnosť a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly.

(2)

Povinná osoba je povinná na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa tohto zákona umožniť finančnej spravodajskej jednotke prístup k písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a k záznamom na technickom nosiči dát, nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie; spíše o tom úradný záznam. Povinná osoba je povinná poskytnúť odborné písomné vyjadrenia súvisiace s predmetom jej činnosti.

(3)

Povinná osoba je povinná na požiadanie finančnej spravodajskej jednotke poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa tohto zákona za obdobie predchádzajúcich piatich rokov. Ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, povinná osoba je povinná predložiť na svoje náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka. Finančná spravodajská jednotka určí povinnej osobe lehotu na predloženie požadovanej dokumentácie.

(4)

Povinnosť podľa odseku 3 má aj osoba počas piatich rokov, odkedy prestala byť povinnou osobou.

(5)

Na kontrolu podľa toho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o kontrole v štátnej správe.⁵⁶)

§ 31

 

Oznamovacia povinnosť orgánu vykonávajúceho dohľad, kontrolu, štátny dohľad alebo štátny dozor

Orgán vykonávajúci dohľad, kontrolu, štátny dohľad alebo štátny dozor nad činnosťou povinných osôb bezodkladne oznámi finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z porušenia tohto zákona alebo neobvyklú obchodnú operáciu, ak podozrenie z porušenia tohto zákona alebo neobvyklú obchodnú operáciu zistí pri výkone svojej pôsobnosti.

ŠIESTA ČASŤ

SPRÁVNE DELIKTY A OPATRENIA

§ 32

 

Priestupky

(1)

Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí každý, kto poruší povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 18.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu až do 3 319 eur.

(3)

Priestupok podľa odseku 1 prejednáva finančná spravodajská jednotka.

(4)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.⁵⁷)

§ 33

 

Iné správne delikty

(1)

Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, finančná spravodajská jednotka môže uložiť právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi za nesplnenie alebo porušenie niektorej z povinností ustanovených týmto zákonom v § 10 ods. 1 až 4 a 6, § 12, § 14 až 17, § 19 ods. 2 až 4, § 21, § 24 ods. 1 a 2 pokutu do výšky dvojnásobku neoprávneného prospechu, ak je takýto neoprávnený prospech možné určiť, alebo do výšky 1 000 000 eur, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia.

(2)

Finančná spravodajská jednotka môže uložiť banke alebo finančnej inštitúcii za nesplnenie alebo porušenie niektorej z povinností ustanovených v odseku 1 pokutu do 5 000 000 eur alebo do 10 % z celkového ročného obratu podľa poslednej riadnej účtovnej závierky, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia; ak je banka alebo finančná inštitúcia súčasťou konsolidovaného celku, pokutu do 10 % z celkového ročného obratu podľa poslednej konsolidovanej účtovnej závierky konsolidovaného celku, ktorého je banka alebo finančná inštitúcia súčasťou.

(3)

Finančná spravodajská jednotka môže uložiť právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 200 000 eur, ktorá nesplní alebo poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom, ak táto povinnosť nie je uvedená v odseku 1 alebo odseku 2.

(4)

Pri určovaní výšky pokuty finančná spravodajská jednotka prihliada na závažnosť, dĺžku trvania protiprávneho konania a jeho následky, ak ich možno určiť, úroveň súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti povinnej osoby a opakované neplnenie alebo porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe.

(5)

Pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, najneskôr do siedmich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Porušenie povinnosti sa považuje za zistené dňom vypracovania písomného oboznámenia s kontrolnými zisteniami.

(6)

Finančná spravodajská jednotka môže uložiť aj povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť zistené nedostatky.

(7)

Na konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje správny poriadok.

§ 33a

(1)

Finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi popri pokute za správne delikty uvedené v § 33 ods. 1 a 2 aj sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.

(2)

Sankcia zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt spočíva v uverejnení výrokovej časti právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt na webovom sídle finančnej spravodajskej jednotky po dobu piatich rokov.

(3)

Ak by zverejnenie právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt ohrozilo stabilitu finančného trhu, prebiehajúce trestné konanie alebo by bolo celkom zjavne neprimerané povahe a závažnosti spáchaného správneho deliktu, finančná spravodajská jednotka

a)

odloží zverejnenie právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt dovtedy, kým nepominú dôvody na jeho nezverejnenie,

b)

zverejní anonymizované právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt alebo

c)

nezverejní právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt, ak postup podľa písmena a) alebo písmena b) nepovažuje za postačujúci.

(4)

Výroková časť zverejneného právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt nesmie obsahovať údaje umožňujúce identifikáciu inej osoby ako povinnej osoby.

§ 34

 

Podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť

Ak finančná spravodajská jednotka zistí, že povinná osoba viac ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo opakovane neplní alebo porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom, podá podnet orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu;⁴⁵) tento orgán je povinný do 30 dní od doručenia podnetu písomne oznámiť finančnej spravodajskej jednotke spôsob vybavenia podnetu.

SIEDMA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

§ 35

(1)

Povinná osoba, ani jej zamestnanec a osoba, ktorá pre povinnú osobu koná na základe iného zmluvného vzťahu, nezodpovedajú za škodu, ktorá vznikla ohlásením neobvyklej obchodnej operácie alebo jej zdržaním, ak pritom postupovali dobromyseľne. V pochybnostiach platí, že povinná osoba, jej zamestnanec alebo osoba, ktorá pre povinnú osobu koná na základe iného zmluvného vzťahu, pri ohlasovaní neobvyklej obchodnej operácie alebo pri jej zdržaní postupovali dobromyseľne.

(2)

Za škodu zodpovedá štát. Náhradu škody v zastúpení štátu poskytuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(3)

Nárok na náhradu škody, ktorá vznikla ohlásením neobvyklej obchodnej operácie alebo jej zdržaním, sa vopred predbežne prerokuje na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(5)

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku a pre súdne konanie vo veci náhrady škody.

(6)

Počas predbežného prerokovania nároku podľa odseku 3 premlčacia lehota na náhradu škody neplynie odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas troch mesiacov.

(7)

Na právne vzťahy o náhrade škody, ktorá vznikla ohlásením neobvyklej obchodnej operácie alebo jej zdržaním, sa vzťahuje všeobecný predpis o náhrade škody,⁵⁹) ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)

Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa primerane vzťahujú aj na vnútroštátneho správcu.

§ 35a

 

Výnimky z povinnosti uvádzať údaje sprevádzajúce prevody finančných prostriedkov

Povinnosti podľa osobitného predpisu⁶⁰) sa nevzťahujú na prevody finančných prostriedkov, ktorými sa vykonáva platba za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ak

a)

sa prevod uskutoční na území Slovenskej republiky,

b)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu je schopný prostredníctvom jedinečného identifikátora kódu transakcie vysledovať prevod finančných prostriedkov od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má s príjemcom zmluvu o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, a

c)

suma prevodu finančných prostriedkov nepresiahne 1 000 eur.

§ 35b

Povinná osoba, jej zamestnanec a osoba, ktorá za povinnú osobu koná na základe iného zmluvného vzťahu, nesmú byť nijako postihovaní v súvislosti s plnením ohlasovacej povinnosti, ak konali v dobrej viere.

ÔSMA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 36

 

Prechodné ustanovenia

(1)

Povinná osoba vykoná základnú starostlivosť podľa § 10 a zvýšenú starostlivosť podľa § 12 aj vo vzťahu k existujúcim klientom v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu do 31. decembra 2009.

(2)

Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii prijatý povinnou osobou pred 1. septembrom 2008 sa považuje do 31. decembra 2008 za program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa tohto zákona.

(3)

Povinné osoby vypracujú program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 do 31. decembra 2008.

(4)

Združenie majetku je povinné vypracovať najneskôr do 28. februára 2009 písomný zoznam konečných užívateľov výhod.

(5)

Banka a finančná inštitúcia je povinná zaviesť elektronické systémy podľa § 24 ods. 4 najneskôr do 31. augusta 2009.

(6)

Na ukladanie pokút za správne delikty ustanovené právnym predpisom účinným do 31. augusta 2008, ku ktorým došlo pred 1. septembrom 2008, sa použijú ustanovenia právneho predpisu účinného do 31. augusta 2008.

§ 36a

 

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 15. marca 2018

(1)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné zabezpečiť splnenie povinnosti podľa § 8 ods. 6 najneskôr od 1. marca 2019.

(2)

Program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 v znení účinnom od 15. marca 2018 povinné osoby vypracujú do 15. mája 2018.

(3)

Konania začaté a právoplatne neukončené pred 15. marcom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 14. marca 2018. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 15. marcom 2018, zostávajú zachované.

(4)

Kontrola začatá u povinnej osoby a neukončená pred 15. marcom 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 14. marca 2018. Právne účinky úkonov, ktoré pri kontrole nastali pred 15. marcom 2018, zostávajú zachované.

§ 36b

 

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2020

(1)

Ministerstvo zahraničných vecí požiada do 30. decembra 2020 medzinárodnú organizáciu, ktorá má na území Slovenskej republiky k 31. októbru 2020 zriadené sídlo, orgán alebo iné oficiálne pracovisko, o poskytnutie zoznamu jej významných verejných funkcií, v ktorých pôsobia osoby tejto organizácie na území Slovenskej republiky; ministerstvo zahraničných vecí postúpi tento zoznam finančnej spravodajskej jednotke bezodkladne po jeho poskytnutí medzinárodnou organizáciou.

(2)

Povinná osoba vykoná starostlivosť podľa predpisov účinných od 1. novembra 2020 k existujúcim klientom do 31. mája 2021.

(3)

Povinné osoby uvedené v § 5 ods. 1 písm. o) a p) sú povinné vypracovať program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 do 31. januára 2021.

(4)

Konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. novembrom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2020.

(5)

Kontrola začatá u povinnej osoby a neukončená pred 1. novembrom 2020 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. októbra 2020.

§ 37

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

§ 38

 

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 445/2002 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 340/2005 Z. z.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z. a zákona č. 86/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 2 ods. 1 písm. c) sa spojka „a“ nahrádza čiarkou a slová „legalizácie príjmov z trestnej činnosti¹)“ sa nahrádzajú slovami „legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu¹)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1)

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.

V názve § 29a sa spojka „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a financovania terorizmu“.

3.

V § 29a odsek 5 znie:

„(5)

Osobitný útvar služby finančnej polície plní úlohy pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu podľa osobitného predpisu.¹)“.

4.

V § 36 sa za slová „trestnej činnosti“ vkladajú slová „a financovaniu terorizmu“.

5.

V § 72a) sa za slová „legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“ vkladajú slová „a financovaním terorizmu“.

Čl. III

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 89 ods. 4 sa suma „2 500 EUR“ nahrádza sumou „2 000 EUR“.

Čl. IV

Zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z. a zákona č. 8/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 14 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a pred financovaním terorizmu“.

2.

Odkaz 21 a poznámka pod čiarou k odkazu 21 sa vypúšťajú.

Čl. V

Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 327/2005 Z. z. a zákona č. 331/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 23 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „ ,ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu^13a) neustanovuje inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

„13a)

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VI

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z. a zákona č. 594/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 3 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a pred financovaním terorizmu“.

2.

Odkaz 5 a poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťajú.

Čl. VII

Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 5 sa vypúšťa odsek 3 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 5.

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.

Príloha č. 1
k zákonu č. 297/2008 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10. 10. 2009).

2.

Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016).

3.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015).

4.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19. 6. 2018).

5.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019).

Príloha č. 2 k zákonu č. 297/2008 Z. z.

INFORMATÍVNY ZOZNAM FAKTOROV O POTENCIÁLNE VYŠŠOM RIZIKU
PRI ZVÝŠENEJ STAROSTLIVOSTI VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

1) Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)

obchodný vzťah prebieha za neobvyklých okolností,

b)

klienti, ktorí sídlia v geografických oblastiach s vyšším rizikom uvedených v treťom bode,

c)

právnické osoby alebo osoby bez právnej subjektivity, ktoré sú prostriedkom na držbu osobného majetku,

d)

spoločnosti, v ktorých môžu pôsobiť splnomocnení akcionári, alebo spoločnosti, ktoré vydávajú akcie na doručiteľa,

e)

klient, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny a ktorý žiada o právo na pobyt alebo o občianstvo v členskom štáte výmenou za prevody kapitálu, nákup majetku alebo vládnych dlhopisov, alebo za investície do podnikateľských subjektov v danom členskom štáte,

f)

klient pri svojej činnosti intenzívne využíva hotovosť,

g)

vlastnícka štruktúra klienta sa javí ako neobvyklá alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu jeho obchodnej činnosti, alebo

h)

klient je osobou oprávnenou zo životného poistenia.

2) Rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála:

a)

využívanie služieb privátneho bankovníctva,

b)

produkty alebo obchody, ktoré by mohli byť priaznivé pre anonymitu,

c)

nepriame obchodné vzťahy alebo obchody bez určitých bezpečnostných opatrení, akými sú napríklad prostriedky elektronickej identifikácie, relevantné dôveryhodné služby vymedzené v osobitnom predpise⁶¹) alebo akýkoľvek iný bezpečný, diaľkový alebo elektronický identifikačný proces regulovaný, uznaný, schválený alebo akceptovaný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi,

d)

obchody súvisiace s ropou, zbraňami, cennými kovmi, tabakovými výrobkami, umeleckými dielami a ďalšími predmetmi archeologického, historického, kultúrneho a náboženského významu alebo vzácnej vedeckej hodnoty, ako aj slonovina a chránené druhy živočíchov,

e)

prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán, alebo

f)

nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nových distribučných systémov a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií pre nové alebo už existujúce produkty.

3) Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)

krajiny, ktoré Európska komisia určila za vysokorizikové, a krajiny, ktoré podľa dôveryhodných zdrojov nemajú účinné systémy proti legalizácii alebo financovaniu terorizmu,

b)

krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti,

c)

krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Európska únia alebo Organizácia Spojených národov, alebo

d)

krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickej činnosti alebo krajiny, v ktorých pôsobia identifikované teroristické organizácie.

1)

Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu (oznámenie č. 593/2002 Z. z.).

1a)

Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

2)

§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)

§ 99 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

5)

§ 2 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.

6)

§ 3 ods. 1 zákona č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

7)

§ 27 ods. 1 a § 70 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

8)

§ 54 ods. 1 a § 73o ods. 6 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9)

§ 6 až 10 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10)

§ 4 ods. 5 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11)

§ 2 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13)

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14)

Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15)

§ 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

17)

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

18)

Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

19)

§ 39 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

19a)

§ 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19aa)

§ 79a zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19ab)

§ 79b zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

19b)

§ 75 zákona č. 492/2009 Z. z.

19c)

§ 81 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

20)

Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

21)

§ 2 písm. d) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

22)

§ 7 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23)

§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24)

Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z.

25)

Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

26)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

26a)

Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

27)

Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

28)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

29)

Napríklad § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov, zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

30)

§ 18 ods. 2 písm. b) Občianskeho zákonníka, zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

32a)

§ 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 35/2015 Z. z.

34)

Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35)

Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).

35a)

§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

36)

§ 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., § 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z.

36a)

§ 3 písm. p) a § 19 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37)

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38)

Zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39)

Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.

40)

Zákon č. 147/1997 Z. z.

41)

Trestný zákon.

41a)

§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41aa)

§ 80 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

41ab)

§ 1 ods. 3 písm. k) a l) zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41b)

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41c)

Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.

42)

§ 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42a)

§ 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 253/2015 Z. z.

42b)

§ 2 ods. 1 písm. e), g) alebo písm. h) zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

42c)

§ 2 ods. 19 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

43a)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20. 9. 2016).

43b)

§ 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

43c)

§ 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z.

44)

§ 75 písm. b) zákona č. 30/2019 Z. z.

45)

Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

46)

§ 49b zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

47)

§ 4 ods. 2 písm. a) a § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

47a)

Napríklad Obchodný zákonník, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

48)

§ 4 ods. 3 písm. a) a § 10 ods. 3 písm. f) zákona č. 122/2013 Z. z.

49)

§ 13 ods. 2 prvá veta, § 15 ods. 6 prvá veta zákona č. 122/2013 Z. z.

50)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

50a)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/758 z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách (Ú. v. EÚ L 125, 14. 5. 2019).

50b)

Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

51)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

51a)

Čl. 3 ods. 22 nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011 (Ú. v. EÚ L 122/1, 3. 5. 2013).
§ 17 ods. 1 zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 399/2014 Z. z.

52)

§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.

53)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

53a)

Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

53b)

Napríklad § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

53c)

Napríklad § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, čl. 4 až 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015), zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

53d)

Príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24. 5. 2016) v platnom znení.

53e)

§ 4 ods. 1 zákona č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

54)

§ 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 písm. n) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z.

56)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

57)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

59)

§ 415 až 459 Občianskeho zákonníka.

60)

Nariadenie (EÚ) 2015/847.

61)

Nariadenie (EÚ) č. 910/2014.